Paĩ tavyterã guarani ñe’ẽ oikovéva ñane retãme, “ikatúva” omano oje’eháicha, ojepysóma péina yvóra tuichakue ha oike avei umi ava rembikuaa ryepýpe, oguerekóma imba’eteéva código Glottocode, Glottolog-pe -ogueroikepaitéva arandukakuéra ñe’ẽ aty rehegua-, ha avei ojejuhukuaáma chupe kuaapyeta ryru oĩva internet-pe, Wikipedia-pe.
Ñane retãygua ñe’ẽ rehe omba’apóva, kuñakarai Celeste Escobar, rupive péina ko ypykuéra ñe’ẽ ikatúma ojejuhu mamo henda guive ha oñemohendateéma tembipuru pyahúpe, ha péicha omombareteve arandupy ha ñe’ẽita aty yvy’ape ári.
Glottolog niko peteĩ arandukakuéra ryru ñe’ẽ aty rehegua ha umi ñe’ẽ sa’ive ojekuaáva, akóinte oguerekóva marandu ipyahupyahuvéva, oisãmbyhýva Instituto Max Planck de Ciencia de la Historia Humana, Jena-pe, Alemania-pe. Ko temimoĩmbýpe ojekuaa yvy’ape tuichakue ojeporeka rehe opa arandúre ohetejorávo tembipurupyahu ñe’ẽ ñeñongaturã ha avei umi mba’e computadora ñepytyvõme ojejapokuaáva opa ñe’ẽ ñehesa’ỹijorã.
Tuicha mba’e ningo ko oikóva jaikuaávo ko tembipuru omono’õha opa umi ñe’ẽ sa’i ojekuaáva ha ojehechakuaapaite rire añetehápe ñe’ẽha tembikuaa renondépe heta oguerekógui ñe’ẽ ipype. Péina ko’ag̃aitéramo ko tembipuru guasu ojuhu 7.606 ypykuéra ñe’ẽ oipurúva ñe’ẽ ypýramo hekohápe.
Avei, Wikipedia-pe ojejuhúma avei ko paĩ tavyterã guarani Paraguái pegua ñe’ẽ. Ha péina kóva rupive ikatútane maymáva oikuaasemíva marandu ko guarani ñeñe’ẽva ñane retãme rehegua ojeporeka hese ha ojuhu kóvape.
CELESTE ESCOBAR HA UMI HEMBIAPO GUASU
Mokõive mba’e guasu oje’ẽmava yvate oipuru ñe’ẽ rehe omba’apóva Paraguaigua Celeste Escobar (2017) rembiapo oguenohẽ hag̃ua heta umi marandu paĩ tavyterã guarani ñe’ẽ rehegua oguerekóva umi mokõive tembipurupyahu.
Ko Celeste rembiapo oguereko heta arýma hembiapokue umi ypykuéra rekohápe oĩva Amambay-pe, oñepyrũ guive omokyre’ỹva Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyha, ohechakuaágui ñane retãme nda’ipóri mbo’ehaovusu térã tembipurupyahu ñanepytyvõkuaáva ñamba’apo hag̃ua ñe’ẽpu ñe’ẽsa’ỹijo rehe.
PÑS ñeipytyvõme, 2015 arýpe Escobar ohupyty Beca CLACSO-CONACYT ha péva tuicha oipytyvõ chupe oñemoaranduve hag̃ua ha ohapykuereho ko ñe’ẽ México retãme. Avei, ohupyty umi tembipurupyahu software-kuéra ohesa’ỹijokuaa hag̃ua ñe’ẽ ha avei oñemoaranduve hag̃ua ñe’ẽ ñeñongatúpe.
Ko’ag̃a, omba’apo ñe’ẽ ñeñongatu rehe ha oisãmbyhy apopyrã hérava “Vocabulario Paĩ Tavyterã Guaraní” Gregorio Gómez ha Mirta Lugo ndive, Dirección de Investigación y Ambiente, Universidad Nacional de Itapúa (UNI), ñepytyvõme, ha’ekuéra omono’õhína 40 ary (1978 ary guive ko ára peve) opa umi paĩ ñe’ẽ rehegua.
Compartir esta noticia
Poyhu ha jeguerohorýpe , ñe’ẽpykuaaharakuéra ha terekuapavẽ ohechakuaa Hannes Kalisch rembiapo ñande ypykuéra ñe’ẽnguéra mombarete ha iñemyasãime.
Ver másMba’apoharakuéra Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyhapegua; Sonia Avalos,Matías Medina ha Zeneida Quiñonez,Moakãhapave Ypykuéra Ñe’ẽ Ñeñongatu ha Ñemyasãipegua og̃uahẽ kuri Táva María Elena -Alto Paraguáipe, ikatu hag̃uaicha ojeikuaauka ha oñemboaje…
Ver másIkatu hag̃uaicha marandukuéra Tavaygua'atyha Mbarakajupegua iñe'ẽkõi oñeguenohẽ tembiapoukapyrã he'iva marandukuéra ojejapova'erãha ñane retã ñe'ẽteekuérape.
Ver másKo pyharevépe omboteraguapy hikuái ñoñe'ẽme'ẽ mba'apo joajurã.Ko ñoñe'ẽme'ẽ oguereko jehupytyrãrõ tembiapo audiovisual rehegua mombareteve,upéicha avei arandupy cinematografía Paraguáigua jekuaauka,ha temimoĩmbykuera ñane retãmegua ha ndaha'éiva…
Ver másGuarani ojepuruva’erã opavave tendápe ha ojehecha’aguĩveva’erã temimoĩmbykuérape,ndaha’éi ayvupe añonte,jehaípe avei. Ko ñe’ẽmbyrãgui oñe’ẽ Arnaldo Casco Villalba, Pyruhára Ñe’ẽrapereka Motenondehápegua, temimbo’ekuéra Mbo’ehao Aula Viva…
Ver más