Ypykuéra Ñe’ẽita Pa Ary Yvy Ape Ári (Decenio Internacional de las Lenguas Indígenas, DILI 2022-2032) oñemoñepyrũ avei ko arapópe Región Occidental-pe ha omoirũ kyre’ỹ umi ypykuéra heta aty pegua, oñeñandukáva iñe’ẽ ryapu rupive, hembijerovia ha iñembo’e purahéi, hembiapo jegua ha ijao teekuéra rupive, ha ambueve, ha he’i ojeroviaha ko Naciones Unidas ñehenói guasu rehe, ikatu hag̃uáicha oñemoingove ha oñemombaretejey opa umi ypykuéra ñe’ẽ.
Ko aty ojapo Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyha (PÑS) ha omoirũ tetã mburuvichavete rembireko, Silvana López Moreira de Abdo. Oĩ avei, PÑS sãmbyhyhára, Ladislaa Alcaraz de Silvero; Sofía Montiel, Tetãpy Jehechauka sãmbyhyhára; Mario Samaja, ONU moakãhára Paraguáipe; Darío Rafael Medina, Boquerón tavusu moakãhára; Claudelino Rodas Núñez, Filadelfia tavao moakãhára; Ernesto Fernández Polcuch, Unesco Montevideo moakãhára; ha heta ambue tetã mburuvicha, ypykuéra, ha ambueve.
PÑS sãmbyhyhára omomba’e guasu mba’éichapa umi ypykuéra oñeha’ã omoingove iñe’ẽ ha iñarandupykuéra ha ni peteĩva nombotapykueséi. “Porque las lenguas tienen valor no solamente para las comunidades que las hablan, son también un patrimonio de la humanidad”, he’i Ladislaa.
“Por ser la lengua transversal a todos los ámbitos de interacción del ser humano, nos compromete a todos trabajar en el marco del Decenio de las Lenguas Indígenas. El Estado, los pueblos indígenas con sus hablantes, del ámbito académico para el estudio de las lenguas, la difusión, la promoción, agentes públicos y privados, empresas y otras partes interesadas y comprometidas con este tema”, omombe’u sãmbyhyhára.
He’i oĩha 19 ypykuéra ñe’ẽ Paraguáipe ha maymáva ikañymbýpe nunga. Upévare, he’i kóva ñanerenói jaikuaauka hag̃ua ko’ã ñe’ẽ, omombe’úva ñane retã reko joparaeta. “El decenio no es de una secretaría nada más, no es de un pueblo, el compromiso de promover estas lenguas es de todos”, oñemombe’uve Ladislaa.
Upéi, he’i heta mba’égui ikatuha umi ypykuéra omboyke térã oheja ikangy chugui iñe’ẽ tee; taha’e sy nombohasavéigui iñemoñarépe; osẽramo hekoha térã ijyvýgui; omba’aposégui, oñemoaranduségui, ha ambueve mba’égui ikatu, he’i tetã mba’apohára.
Oñe’ẽ avei opa umi apopyrã ojegueroguataséva ko DILI ryepýpe, opa umi 19 ypykuéra aty ndive ojoyketére. “El empoderamiento de los hablantes es un factor clave para el fortalecimiento de las lenguas”, ombyapu’a hemiandu sãmbyhyhára.
Upe rire oñe’ẽ tetã mburuvichavete rembireko, Silvana Abdo, ha omomba’e guasu ñane retã reko joparaeta porãite, ojehechaukapáva opa umi ypykuéra ñe’ẽ oikovéva ñane retãpy rehe rupive. “Debemos tomar conciencia de que es responsabilidad de todos trabajar para revitalizar, promover y preservar las lenguas indígenas, evitando que desaparezcan”, he’i ko kuñakarai.
Ko atýpe, oñehenduka iñe’ẽ teépe umi Nivaclé, Ayoreo, Guaraní Ñandéva, Enlhet, Guaraní, Sanapaná ha Manjúi. Upéichante avei, maymáva ohecha, ohendu ha oñandu nivaclé ñembo’e purahéi ha ijerokykuéra; avei umi ypykuéra oikovéva Chaco-pe ao ha hembiapo jeguakakuéra.
Oñe’ẽmba rire mburuvicha ha ypykuéra, oñehesa’ỹijo kuaapy Ypykuéra Ñe’ẽita Pa Ary Yvy Ape Ári rehegua, oisãmbyhýva Ypykuéra Ñe’ẽita Ñeñongatu ha Ñemoasãi moakãharapavẽ PÑS pegua, Rossana Bogado de Orué. Ha’e ohesa’ỹijo mba’etépa ko DILI, opa mba’e hi’ãva ojejapo ha Paraguái guive ikatúva ojehupyty ypykuéra ñe’ẽita rehehápe.
Ko DILI ñemoñepyrũ oiko Centro de Interpretación del Gran Chaco Americano (Filadelfia, Chaco tavusúpe), ha omoirũ oykeko Boquerón tavosu, Filadelfia tavao ha ONU Paraguái pegua.
PÑS guive, omoirũ sãmbyhyhárape, moakãharapavẽ Rossana Bogado de Orué; Celeste Fleitas, Ñe’ẽ Rapereka moakãharapavẽ; Celia Godoy, Ñe’ẽ Rape’apo moakãharapavẽ; Raúl Galeano, Tecnologías de la Información y Comunicación moakãharapavẽ; ha ambueve mba’apohára.
Ñoñe’ẽme’ẽ ñemboheraguapy
Ko aty oñemoñepyrũhaguépe DILI, Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyhára, Ladislaa Alcaraz de Silvero, ha Boquerón Tavusu moakãhára, Darío Rafael Medina, omboheraguapy ñoñe’ẽme’ẽ ñembokuatia ha he’i ojupe péicha ko’ã mokõi temimoĩmby omba’apo joajutaha oykekóvo ypykuérape, ko’ýte iñe’ẽ teekuéra, oikovéva ko tavusúpe, oñeñongatu ha oñemombaretejey hag̃ua.
Compartir esta noticia
Poyhu ha jeguerohorýpe , ñe’ẽpykuaaharakuéra ha terekuapavẽ ohechakuaa Hannes Kalisch rembiapo ñande ypykuéra ñe’ẽnguéra mombarete ha iñemyasãime.
Ver másMba’apoharakuéra Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyhapegua; Sonia Avalos,Matías Medina ha Zeneida Quiñonez,Moakãhapave Ypykuéra Ñe’ẽ Ñeñongatu ha Ñemyasãipegua og̃uahẽ kuri Táva María Elena -Alto Paraguáipe, ikatu hag̃uaicha ojeikuaauka ha oñemboaje…
Ver másIkatu hag̃uaicha marandukuéra Tavaygua'atyha Mbarakajupegua iñe'ẽkõi oñeguenohẽ tembiapoukapyrã he'iva marandukuéra ojejapova'erãha ñane retã ñe'ẽteekuérape.
Ver másKo pyharevépe omboteraguapy hikuái ñoñe'ẽme'ẽ mba'apo joajurã.Ko ñoñe'ẽme'ẽ oguereko jehupytyrãrõ tembiapo audiovisual rehegua mombareteve,upéicha avei arandupy cinematografía Paraguáigua jekuaauka,ha temimoĩmbykuera ñane retãmegua ha ndaha'éiva…
Ver másGuarani ojepuruva’erã opavave tendápe ha ojehecha’aguĩveva’erã temimoĩmbykuérape,ndaha’éi ayvupe añonte,jehaípe avei. Ko ñe’ẽmbyrãgui oñe’ẽ Arnaldo Casco Villalba, Pyruhára Ñe’ẽrapereka Motenondehápegua, temimbo’ekuéra Mbo’ehao Aula Viva…
Ver más