Skip to main content
Ojejapokuri Taller técnico Katuete Tavaópe

Ojejapokuri Taller técnico Katuete Tavaópe

Guarani jegueroike tetã rembiaporãme. Léi 4251/10 Ñemoañete mbeguekatu ryepýpe, omotenondéva Ñe’ẽnguéra Rape’apo Moakãhapavẽ, ojehokuri Katuete tavaópe, tetãvore Canindeyúpe opytáva.

Ko aty oikova’ekue 05 jasypakoĩme, oĩkuri tavaopegua mba’apohára ha Junta municipal-peguakuéra.

Umi oĩva’ekue ko atýpe omombe’u mba’eichaitépa imbarete umi brasiléro ha aleman-kuéra ojehe’áva umi upepegua ñe’ẽnguéra rehe. Upéichante avei, he’i hikuái tekotevẽha ojejapo hetave mba’e oñemombarete hag̃ua derecho ñe’ẽnguéra rehegua ha tekotevẽha oñembokatupyryve Léi 4251/10 rehegua.

El municipio de 25 de Diciembre recibe la visita técnica de la SPL

El municipio de 25 de Diciembre recibe la visita técnica de la SPL

Apopyrã Guarani Ñe’ẽ Jeporumemerã Teta Remimoĩmbyháre ha Léi 4251/10 ñemoañeterã ryepýpe omboguatáva oúvo Ñe’ẽnguéra Rape’apo Moakãhapavẽ oñeg̃uahẽkuri temimoĩmbyháicha 25 de Diciembre tavaópe, San Pedro tavusúpe.
Ko aty oikova’ekue 29 jasypateĩme oĩkuri tavao mburuvicha, karai Pedro Santa Cruz ha Tekombo’e sãmbyhyhára  karai Alejo González.
Tavao mba’apoharakuéra omombe’u mba’e mba’épa hembiapokuéra ha mba’e apopyrãpa omboguatase oñangareko hag̃ua itavayguáva rehe, umíva apytépe oĩ idererechokuéra ñe’ẽ rehegua.
 Ko atýpe omog̃uahẽ hikuái hembipota oipytyvõ hag̃ua teta rekuái rembiapotee oñemoañete hag̃ua mayma derécho.

PÑS og̃uahẽkuri San Estanislao tavaópe.

PÑS og̃uahẽkuri San Estanislao tavaópe.

Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyha mba’poharakuéra og̃uahẽkuri San Estanislao tavaópe, San Pedro tavusúpe.


Karai Agustín Ovando, omyakãva ko tavao omog̃uahẽ hembiapo rendápe PÑS umi mba’apohárape ha oikuaauka ichupekuéra mba’épa omboguatase ko tavao renondépe. Ko apopyrã ryepýpe he’i tekotevẽha oñembohasa mokõive ñe’ẽme umi tenda réra, upéicha oñeñangareko porãve hag̃ua tetãyguára rehe.
Ko aty oñemboguata apopyrã oñembohérava Guarani Ñe’ẽ Jeporumemerã ryepýpe. Upéichante avei Léi 4251/10 ñemoañeterã ryepýpe, Ñe’ẽnguéra Rape’apo Moakãhapavẽ rembiapotee.

PÑS ohechauka hembiapokue 2025 arýpegua

PÑS ohechauka hembiapokue 2025 arýpegua

Ára 9 jasypakõi jave, Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyhára, karai Javier Viveros ha imoakãharakuéra oykekóva ichupe, omog̃uahẽkuri PÑS Rembiapoguata 2025, ohechaukávo péicha ko temimoĩmby ojepytaso mbareteha tembiaposakã,  mayma tetãyguára jeroike ha ñemboyke’ỹ rehehápe oñemombaretévo kóicha ñane retã rekojoparaeta ha ñe’ẽita. Ko kuatiápe ojehechauka mba’e mba’épa ojehupyty PÑS rembiaporendakuéra guive Paraguái ñe’ẽita ñeñangareko ha ñemyasãi potávo.

Ko marandúpe oñemboguapy  umi moakãhapave rembiapo ha’evéva. Umíva apytépe oĩ Ñe’ẽnguéra Rapereka Moakãhapavẽ rembiapoita, upe guive oñemba’apo mokõive ñe’ẽ tee rehe ha ohapereka ha oñongatu guarani ñe’ẽ ayvu 10 tavusúpe, 24 táva ha umívape ojejapo 41 ñe’ẽjovake. Upéichante avei omyasãi heta artículo tembikuaareka rehegua tekombo’erenda tetãpy ha tetã ambuegua rupi, ko moakãhapavẽ guive oñemboguata avei 16 ñe’ẽarandu, omyakã Jopói Arandupy 2025 ha tuicha omba’apove oúvo Corpus de Referencia del Guaraní Paraguayo Actual rehe. Oĩkuri avei mesa ñemba’aporãme CONALIB ha Comisión Nacional del Año de la Guarania ndive, oĩ jurado-ramo heta temimoĩmby renondépe  ha omba’apojoaju avei Universidad Jesuita del Paraguay-ndive.

Ambueháguio katu, Ñe’ẽnguéra Rape’apo Moakãhapavẽ guive oñemba’apo Tekombo’e ha Tembikuaa Motenondeha, Tetã Ñoa’ãngatu Sãmbyhyha  ha Secretaría Nacional de Inteligencia ndive, upéichante avei ojejapo ñe’ẽasa ha oñemoguarani heta temimoĩmby kuatia teekuéra. Ko moakãhapavẽ omyakã jey Tembiapoguasu Rohayhu Che Ñe’ẽ, heta arýma oñemboguatáva ojejúvo ha upéicha ko arýpe oñeg̃uahẽ ha oñepytyvõ 40 teta remimoĩmbýpe.

Ypykuéra Ñe’ẽ Ñeñongatu ha Ñemyasãi Moakãhapavẽ guive katu oñemomba’eguasu tembiapo jehechauka taha’e tetãpy ha tetã ambuére, tembiporu oñehendu ha ojehechakuaáva apo ojehechauka ha oñemyasãi hag̃ua umi ypykuéra aty rekove ha iñasãiva iñe’ẽmekuéra, ko’a guive oñemba’apo kyre’ỹ avei oñeñongatu ha oñembokuatia hag̃ua ko’a ypykuéra ñe’ẽ ha avei oñemombareteve hag̃ua ñopytyvõme Proyecto de Acceso al Audiovisual para Comunidades Indígenas (PAACI).

Ipahápe, Lengua de Señas Moakãhapavẽ rembiapoita apytépe ojehechakuaa tembiapoguasu oñemyasãi hag̃ua Léi 6530/20 ha upekuévo oñembokatupyry hag̃ua tetã mba’apohárape mba’épa ojejuhu ko Léipe ha mba’épa ojerure ojejapo hag̃ua., avei oñembo’e mba’apohárape oikuaa ñepyrũ hag̃ua Lengua de Señas paraguaigua ha oñemyasãi avei El Principito Lengua de Señas Paraguaya-pe.  Mayma moakãhapavẽ ojejupyty ha ojepytaso mbarete ojoykére tembiapokuéra rehehápe ha oñemombareteve hag̃ua ojejúvo tetayguára derécho ñe’ẽ rehegua.

Ko marandu rupive, PÑS ohechauka omba’apo kyre’ỹ ha ojepytaso mbareteha oúvo ñe’ẽnguéra rekoguata rehe ha Paraguái rekojopaeta ñemomba’eguasu ha ñemyasãi rehehápe.

PÑS ombohéra Payvoma ñe’ẽ moñe’ẽrã’i rehe Sanapaná aty ndive

PÑS ombohéra Payvoma ñe’ẽ moñe’ẽrã’i rehe Sanapaná aty ndive

Ypykuéra Ñe’ẽ Ñeñongatu ha Ñemyasãi Moakãhapavẽ (YÑÑÑM) omotenonde aty ñemoñe’ẽasa ha jehechakuaa ogueroguata hag̃ua Payvoma ñe’ẽmegua ta’angambyrýi moñe’ẽrã’i ñembohape, oñemba’apo joajúpe Sanapaná aty ruvicha ha tapicha oikéva atykuérape.

Moakãhapavẽ mba’apohára atýpe oĩkuri Ramón Barboza, Ypykuéra Ñe’ẽ Ñemyasãi ha Ñeñongatu Moakãhapegua, Esmilse Ramírez ha Derlis Navarro— og̃uahẽ Comunidad Nueva Promesa-pe, oĩva Teniente Irala Fernández tavaópe. Ko atýpe oñemba’apo oñemoñe’ẽasa ha oñemosarambi hag̃ua Payvoma ñe’ẽmegua ta’ãngaryrýi ha avei mokõive ñane retã ñe’ẽtee rehegua.

Umi tembiapo oñemotenonde joajúpe Aldea 2 ruvicha, don Delfrain Colmán, ha mbo’ehára Eliriano Bolívar ndive, ha ojejuhu 25 aravo’i rupi ta’angambyrýi moñe’ẽrã’i hekopete momyatyrõmbyre.

Oiko haguépe mokõiha aty, umi oĩva ta’angambyrýpe —don Semeterio Gómez, doña Meriquita Echeverri, don Higinio Torres ha don Magno Miguel— ohechakuaákuri tembiapo rupi, oñemba’apo joajúpe mokõive aldea ruvichakuéra ndive. Avei oñeñe’ẽ umi tembiapo pyahu rehe oñemotenondétava ary 2026-me, omoneĩ mbaretevévo PÑS rembipota ypykuéra ñe’ẽ ñongatu, ñemombarete ha ñemyasãi rehe.

Oñeguenohẽ Aché Ñe’ẽndy Mbohapy Ñe’ẽme ha Aplicación pumbyrýpe

Oñeguenohẽ Aché Ñe’ẽndy Mbohapy Ñe’ẽme ha Aplicación pumbyrýpe

Comunidad Puerto Barra, Naranjal tavao, Alto Paraná tetãvorépe, oiko peteĩ aty tuicháva oikéva mbohapyháicha Aché tavaygua ruvicha poteĩ comunidad Achepegua. Ko atýpe ojehechaukákuri Aché–Guaraní–Castellano Ñe’ẽndy Mbohapy Ñe’ẽ ha avei aplicación pumbyrýpe oñembosako’íva pumbyry rupive, peteĩ tembiporupyahu ikatúva omoingeporãve Aché ñe’ẽ jeporu Tecnologías de la Información ha Comunicación rupive (TIC). Ko tembiapópe oĩkuri Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyhára, Javier Viveros, ha Ypykuéra Ñe’ẽ Ñeñongatu ha Ñemyasãi Moakãhárapavẽ, Rossana Bogado.

Aché tavaygua omoakãkuri tembiapo jeporavorã ha jehechakuaa pukukue, ojegueroguatáva Letras Paraguay ndive ha oykekóva técnicamente Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyha (PÑS). Ko tembiapo ryepýpe ojehechakuaákuri Mag. Gundolf Niebuhr rembiapo joaju, omba’apo mbaretéva tembiporu digital rehe, ha’e oykekóva tuichaháicha ñe’ẽtekuaa ha arandupy ñemopu’ãme.

Ko tembiapo ha’e peteĩ jehotenonde Aché ñe’ẽ arandupy ñemomba’eguasúpe, ha PÑS omoneĩjey iñe’ẽme’ẽ omog̃uahẽ hag̃ua opa tetãygua ikatuha oike hekopete iñe’ẽme’ẽme tembiporupyahu rupive.

Ypykuéra Ñe’ẽ Ñeñongatu ha Ñemyasãi Moakãhapavẽ (YÑÑÑM) mba’apohára oykeko Toba Maskoy ypykuéra ruvicha jeporavópe.

Ypykuéra Ñe’ẽ Ñeñongatu ha Ñemyasãi Moakãhapavẽ (YÑÑÑM) mba’apohára oykeko Toba Maskoy ypykuéra ruvicha jeporavópe.

Ypykuéra Ñe’ẽ Ñeñongatu ha Ñemyasãi Moakãhapavẽ (DGDPLI) mba’apohára omoakã peteĩ aty ñemyesakã rehegua Toba Maskoy ypykuéra ndive, oikóva Teniente Irala Martínez Távape, Presidente Hayes tetãvorépe, ipytyvõvo ichupekuéra ombohape hag̃ua Red de Promotores Lingüísticos.

Darío Leiva, Campo Aroma táva’i ruvicha, Casanillo ypykuéra comunidad rehegua, ha avei oykekóva chupe ambue tavayguára, ijapytepekuéra pe oñe’ẽva iñe’ẽ ypykue, omombe’u DGDPLI mba’apoharakuérape mba’eichaitépa oĩ ko’ag̃aite Toba Maskoy ñe’ẽ rekokuaa. Ko tembiapópe oĩkuri Ramón Barboza, Ypykuéra Ñe’ẽ Ñeñongatu Mbohapeha , ha avei mba’apoharakuéra Esmilce Ramírez ha Derlis Navarro.

Aty jave, umi oĩva’ekue ohechauka mba’eichaitépa ikangy iñe’ẽnguéra, ha he’i mitãnguéra ha kakuaakuéra ndoiporuveimaha iñe’ẽ tee ñomongetápe ára ha ára, upéicha ikatu opa ko ñe’ẽ. Ko tava’i ojerure pytyvõ temimoĩmby rupi, ha avei oñemboguejy ha oñemohenda hag̃ua tembiporu audiovisuales ikatúva oykeko ñe’ẽ ñongatu, ñemoingovejey ha ñemboherakuã tenonderã.

SPL omyasãi ha omombarete Lengua de Señas Paraguaya Léi Concepción tavaoha rupi

SPL omyasãi ha omombarete Lengua de Señas Paraguaya Léi Concepción tavaoha rupi

Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyha (PÑS) mba’apoharakuéra omyakã tembiapo jegueroguatáva Concepción tavaoha rupi, oñandu ha oikuaa porãve hag̃ua Lengua de Señas Paraguaya (LSPy) Léi, omombaretéva ñomongeta añetete ha avei oñemoañete hag̃ua tekome’ẽmby he’íva upe tendápe.

Ko jeike pyahu rupi, SPL mba’apohárakuéra og̃uahẽ Paso Barreto Tavaópe, oikuaauka hag̃ua upe Léi rehegua marandu, ha omba’apo hag̃ua mokõive temimoĩmby oñondive. Oĩkuri Pytyvõhára Pavẽ Ricardo Daniel Paredes ha ambue omba’apóva hendive. Upéi oho hikuái Belén Tavaópe, oĩhápe Tavao Mburuvicha Javier Peralta ha hendive omba’apóva. Avei oñeg̃uahẽ Horqueta Tavaópe, oĩhaguépe Pytyvõhára Pavẽ Liliana Barboza ha ambueve tapicha omba’apóva upe tendápe.

Ko’ã atýpe oñehesa’ỹijo ichupekuéra LSPy rehegua oñembohapéva, ipyahúva tetã rembiapoguasu rehe, ha upéi ojehechauka mba’éichapa municipalidadkuéra ikatu omotenonde tembiapo omoneĩ ha omokyre’ỹva derecho lingüístico tapicha ohendu’ỹva rehegua. Mburuvicha kuéra omomba’e ko jeike ha he’i oĩha hikuái oñeha’ã hag̃ua omoheñói política oike porãva ha oñangarekóva ñe’ẽnguéra rehe

Ko tenda rupi jeike oĩ PÑS rembiapokue tenondegua ryepýpe, oipota ñane retã tuichakue javeve Lengua de Señas Paraguaya toñemomba’e, tojehecha ha tojeporu tembiapo tetãygua rekópe.

PÑS oĩkuri tembirechauka tekombo’e ryepýpe

PÑS oĩkuri tembirechauka tekombo’e ryepýpe

Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyha (PÑS) oykeko ha oiporavo mba’ejerovia rehegua X Jornada Internacional sobre Traducción, Investigación, Diversidad Cultural y Lingüística-pe, upépe ohechauka ijehegui tembikuaapy ha tembiapo temimoĩmbýpe, oipytyvõva Paraguái rekove ñe’ẽnguéra hetakue ha arandupy ñemombaretépe.

Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyhára Javier Viveros oĩkuri tembiapo ñepyrũme  X Jornada-pe, ha omomba’eguasu oguerekóva ñe’ẽnguéra politika tetã rembiapo guasúpe, ha avei he’i tekotevẽha oñemoasãi ha oñemombarete derecho lingüístico opavavete tetãyguára apytépe.

Temimoĩmby rérape, Arnaldo Casco Villalba, Ñe’ẽnguéra Rapereka Moakãhapavẽ, ome’ẽ iñe’ẽ “Bilingüismo guaraní – castellano avajeipapa ha poranduetakuérape”, ha ohechauka tuicha tekotevẽha ojeipuru indicador lingüístico hekoite ha ipyahuvéva umi mba’ekuaarã avajeipapakuérape g̃uarã.

Upéi, Ypykuéra Ñe’ẽ Ñeñongatu ha Ñemyasãi Moakãhapavẽ, omoakãva Rossana Bogado, omombe’u tembiapo ojejapóva ñe’ẽnguéra ypykuéra ñongatupy rehe, oykekóva atyguasu ypykuéra rehegua Paraguáipe.

Ipahápe, Celia Godoy, Lengua de Señas Moakãharapavẽ, ohesa’ỹijo “Léi 6530/20 Lengua de Señas Paraguaya (LSPy), “Jemotenonde ha Tembiaporã” rehe. Iñe’ẽme ohechauka mba’éichapa oiko ko Léi ñemoañete, mba’épa ojejapóma ha mba’épa ojejapoveva’erã jeikekuaa ha ñemoañete rehehápe.

PÑS omoneĩjey iñe’ẽme’ẽ, oñangareko, omombarete ha oipytyvõ hag̃ua opaite Paraguái ñe’ẽnguérape.

PÑS ha Universidad Gran Asunción omboheraguapy Ñoñe’ẽme’ẽ omba’apojoaju hag̃ua 

PÑS ha Universidad Gran Asunción omboheraguapy Ñoñe’ẽme’ẽ omba’apojoaju hag̃ua 

Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyha (PÑS) ha Universidad Gran Asunción (UNIGRAN) omboheraguapy peteĩ Ñoñe’ẽme’ẽ Guasu omba’apo joaju hag̃ua mokõive temimoĩmby.

Pe aty oiko Sãmbyhyhára koty ryepýpe, ha upépe mokõive tetã remimoĩmby ruvicha omomba’eguasu oñembojoaju ha oñembojuehe hag̃ua tembiapo, ojehupívo tembiaporã ñe’ẽnguéra rehegua. Ko ñoñe’ẽme’ẽ rupive, mokõive ogueroguata iñepytyvõ ikatuháicha oñemotenonde tembiapo pyahu mbo’ehaovusu ha tetã remimoĩmby apytépe.

Pe ñoñe’ẽme’ẽme oĩ avei toñemohenda peteĩ Aty Tembiapo, PÑS ha UNIGRAN remimoĩmby pa’ũme, oipytyvõtava oñembohapete hag̃ua tembiapo, oñangareko hag̃ua jejoko’ỹre ñomomarandu ha oñemba’apo porã hag̃ua umi tembiapo osẽtava ko ñoñe’ẽme’ẽgui.

Ko ñoñe’ẽme’ẽ omboheraguapy rire, PÑS omombe’u jey iñe’ẽme’ẽ toñemombarete ñe’ẽnguéra hetakue ha toñemba’apo joaju temimoĩmby arandupy rehegua ndive, oñemotenonde hag̃ua ñe’ẽita jeporu ha opaichagua ñe’ẽ rehegua política Paraguáipe.

Skip to content