Skip to main content
Ta’ãngampýi ñongatupy ohechauka mombe’upy ha tenda réra ñe’ẽ Kovaklhok nempaivoma rehegua

Ta’ãngampýi ñongatupy ohechauka mombe’upy ha tenda réra ñe’ẽ Kovaklhok nempaivoma rehegua

Ojejapo peteĩ ta’ãngamýi ñongatupy omombe’uva yma guare ñe’ẽ Angaité-pe, hérava *Kovaklhok nempaivoma*, ojejapo oipytyvõvo maranduhára katupyry Angaité-gua umi tekoha Karoa Guasú ha 6 de Marzo-gua, opytáva tenda hérava La Patria-pe, distrito Puerto Pinasco, departamento Presidente Hayes-pe.

Kuatiañe’ẽ rembipota ha’e toñemoheñói tembiporu oñemyasãi ha oñemombarete hag̃ua ñe’ẽ, tenonderãite mitã ha mitãrusukuérape g̃uarã, ha avei oipytyvõ hag̃ua oñeñongatúvo Angaité tavaygua atypegua mandu’a. Umi mombe’u oñembohasávape oĩ ñe’ẽnguéra ñemombe’upe ohasava’ekue ha omohembiapo arandupy ha tekoaty rehegua, oñembohasáva kuaapy, teko porã ha teko tee.

Upeichaite avei, oñembyaty peteĩ kuatiápe tenda ha ñe’ẽnguéra oñembojoajúva Angaité tavayguakuéra ñe’ẽnguéra rekóre. Ko tembiapo rupive ikatúkuri oñembyaty tenda réra yma guare upe tendaguigua ha ojehai oĩha gueteri tavayguakuéra mandu’ápe.

Marandu oñembyatýva ojeiporúta ojejapo hag̃ua techaukaha Angaité ñe’ẽme, oñembombarete hag̃ua ko ñe’ẽ jeiporu, ojehechauka porãve hag̃ua tekoaty ha temimoĩmbykuérape. Ko tembiapo ombojoaju ñe’ẽkuaaty ñembohasa ha arandukuaa ñemoingove jey rembiapokuéra, techapyrãrõ techaukaha mokõi ñe’ẽme ñemohenda ha tembiporu mbo’erã apopýpe.

Kóicha, ko tembiapo oipytyvõ oñeñongatu hag̃ua Angaité réra ypykuéra rembiasakue, oñemombarete hag̃ua iñe’ẽ ymaguare ijyvy teépe.

Ko tembiapo ojapókuri Sonia Ávalos, Rescate y Revitalización mbohapehára; Matías Medina, Kuatiañe’ẽ Rerekua mbohapehára; ha umi técnico Derlis Navarro ha Zeneida Quiñónez, oipytyvõva’ekue ta’ãnga’ita ha ta’ãnga ñembyaty ta’ãngamýi rupive.

Ta’ãngaryrýi ñongatuha ohechauka tembiapo porã inimbo rehegua, Qom ñe’ẽme

Ta’ãngaryrýi ñongatuha ohechauka tembiapo porã inimbo rehegua, Qom ñe’ẽme

Presidente Hayes Tetãvorépe, ojejapo peteĩ ta’ãngaryrýi ha ta’ãnga ñeñongatu rehegua ohechaukáva tembiapo porã inimbo rehegua, Qom ñe’ẽme, kuñanguéra popegua apohára upe tekohapegua rembiapo apokue ryepýpe.

Upe tembiapo ñeñongatu rembipota ha’ékuri tojehai umi ñe’ẽ ojeiporúva tembiapojeguápe, tenonderãite umi ojeipurúva oñemba’apóvo totora fibra rehe, karandilla ha karanda’y rogue rehe, tembiporu yma guare oñembojoajúva Qom tavaygua reko teére.

Tembiapo oisãmbyhýkuri Sonia Ávalos, Departamento de Rescate ha Revitalización mbohapehára; Matías Medina, Departamento de Documentación mbohapehára; ha umi técnico Derlis Navarro ha Zeneida Quiñónez, oipytyvõva’ekue tembiapo ta’ãnga ha ta’angamýi ñembyatýpe.

Umi ñe’ẽnguéra oñembyatyva’ekue oipytyvõ hag̃ua tembiporu’apo tekombo’erã ha oñemombarete potávo ñe’ẽ, tenondete mitã ha mitãrusukuéra komunidad-peguápe. Upévare, ko tembiapo oheka oñemotenondeve hag̃ua ñe’ẽ Qom jeporu arte-pe, tomombarete ypykuéra ñemoñare pyahúpe, ha joaju oĩva ñe’ẽ, arte ha arandukuaa ypykuéra apytépe.

Umi ñe’ẽndy ojeipurúva tembiapo apópe ñeñongatu oipytyvõ avei oñemoingove jey hag̃ua arandu yma guare oñembojoajúva Qom ñe’ẽre.

Oñemotenonde apopyrã omombarete hag̃uáicha Lengua de Señas Paraguaya jeporu

Oñemotenonde apopyrã omombarete hag̃uáicha Lengua de Señas Paraguaya jeporu

Paraguái Ñe’ẽnguérã Sãmbyhyha (PÑS) ha Primera Escuela Paraguaya de Sordos omotenonde oñondive mba’eichaitépa omba’apokuaa ojoykére ohechakuaávo apopyrãita omokyre’ỹkuaáva lengua de señas paraguaya jeporu ha ñemyasãi.
Umi tembiaporã rekávo, Paraguái Ñe’ẽnguérã Sãmbyhyhára, Javier Viveros, omotenonde peteĩ aty Primera Escuela Paraguaya de Sordos myahãhára ndive, Patricia Ortigoza, ohesa’ỹijohápe tembiaporã mokõive temimoĩmby ryepýpe.
Ko’ã ñomongeta pa’ũme ojehechákuri peteĩ ta’ãngamỹi lengua de señas paraguaya ha guaraníme mombe’ugua’u «Lluvia de Libros» Patricia Ortigoza rembiapokue. Ko tembipota oheka mba’éichapa ikatukuaa oiko chugui ta’ãngamỹi opavavete ohechakuaávaramo, ombotuichave hag̃ua ohendu’ỹvape ko’ã ñeporãhaipoyre ha mba’ekuaa porãite jehecha.
Ko aty ohechauka ikatuha oñembohasa ojupe tembiaporã oñondive omopyendakuaáva ñopytyvõ, oma’ẽvo mba’éichapa ikatukuaa ojuaju guarani ha lengua de señas opamba’épe taha’e moñe’ẽrã térã ñe’ẽ jeporuverãme.

Sãmbyhyhára oĩkuri primera edición Feria Internacional del Libro Chacú-Ciudad del Este-pe

Sãmbyhyhára oĩkuri primera edición Feria Internacional del Libro Chacú-Ciudad del Este-pe

Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyhára (PÑS), Javier Viveros, oĩkuri primera edición Feria Internacional del Libro Chacú-Ciudad del Este, oikova’ekue Salón Auditorio del Lago Shopping-pe.

Sãmbyhyhára Viveros oñe’ẽkuri oñepyrũvo aty ha upéi ombohape pe téma «Ríos del ñe’ẽnga paraguayo», peteĩ ñemyesakã ombohapéva ohapykuereka hag̃ua hapoite guive ko itajuku’i ñande kuaapy rehegua ha’éva ñe’ẽnga.

Ko atyguasu ombyaty tapicha katupyry kuaapy, tekombo’e ha temimoĩmbygua, umíva apytépe oĩ Dr. José Fernando Duarte, Agencia Nacional de Evaluación y Acreditación de Educación Superior (ANEAES) motenondeha; mbosako’iha Rubén Antonio Bisceglia; mburuvichakuéra upepegua ha Universidad Federal de Integración Latinoamericana (UNILA) rerapegua.

Feria Internacional del Libro Chacú-Ciudad del Este oikuave’ẽ peteĩ pa’ũ haiharakuéra jejuhurã, moñe’ẽhára, tembikuaarekaha, temimoĩmby ha Paraguái sector cultural rerapegua ha región-gua. Ko mba’e ñepyrũha oheka ñe’ẽporãhaipyre moherakuã, intercambio cultural ha producción intelectual ñemyasãi ojoajúva identidad ha ñe’ẽ rehegua regió-pe.

Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyha oparticipávo ko pa’ũme omoañete jey iñe’ẽme’ẽ temimoĩmbyháicha omoherakuã, omomba’eguasu ha omombaretévo ñe’ẽnguéra Paraguaigua, péicha avei omoñepyrũvo pa’ũ jepy’amongetarã guarani ha mba’ekuaa reko paraguaigua rekohápe.rticipó de la primera edición de la Feria Internacional del Libro Chacú-Ciudad del Este

PÑS oñemotenonde kuatiañe’ẽ enxet sur ñe’ẽme

PÑS oñemotenonde kuatiañe’ẽ enxet sur ñe’ẽme

Dirección General de Documentación y Promoción de Lenguas Indígenas mba’apohára, Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyha (PÑS)-gua, omotenonde heta tembiapo oñeha’ãtava omombareteve kuatiañe’ẽ enxet sur ñe’ẽ rehegua, oikehápe umi omyakãva ha oñe’ẽva ypekuéra ñe’ẽ.

Umi tembiapo ojejapóva apytépe ojehecha oñemohu’ãha upe ñe’ẽryru enxet-castellano ha oñehu’ãvo aranduka ape, ko tembiapo oñembohape tapicha katupyry Santa Fe-gua ndive, tekoha El Estribo reguáva.

Peicha avei, PÑS mba’apohára ombohape upe ta’ãngamýi jejapo chamán Aníbal López ndive, Palo Santo tava’igua, ha’éva avei tekoha El Estribo rehegua. Ko tembiapokue oikehína umi ñeha’ã oñemotenondévape ojehai ha oñeñongatu haguã mba’ekuaaita taha’e ñe’ẽ ha kuaapy aty Enxet sur rehegua.

Péicha avei, oñemohu’ã pe ta’ãngamýi oñembosako’iva’ekue tekoha La Esperanza-pe, enxet sur rehegua, kóva oike upe ñembyaty ha ñemonguatia aranduka ñe’ẽ ha kuaapy rehegua.

Ko’ã tembiapo oipytyvõ aranduka ñemoheñoirã oñedestináva ñembokuatia, ñeñongatu ha enxet sur ñe’ẽ moherakuã, tembiapo oñondivegua PÑS mba’apohára ha tekohaguaita ndive.

PÑS oike peteĩ aty tekombo’egua tetã ambueguándi

PÑS oike peteĩ aty tekombo’egua tetã ambueguándi

Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyha (PÑS) pegua Dirección General de Investigación Lingüística myakãhára, Arnaldo Casco Villalba, ome’ẽ peteĩ conferencia magistral guarani ñe’ẽ rehegua «Encuentro académico internacional – El guaraní en la integración regional» ryepýpe, ombosako’íva Escuela de Lenguas de la Facultad de Humanidades y Artes de la Universidad Nacional de Rosario (Argentina).

Oñe’ẽ aja, myakãhára omyesakã ñe’ẽ guarani reñoiha ha hapykuere, mba’etépa oĩ hetepýpe ñe’ẽháicha; he’iséva ymaguare, tupãgua ha místico yvypóra ñe’ẽ rehegua guarani rekópe; mba’e iporã añetéva ohejáva ñe’ẽháicha ha kuaapy oikovéva gueteri ha osegíva ko’ag̃aite peve ha hapo pypukúva tetã Paraguáipe, ambue mba’e apytépe.

Ko atyguasúpe oĩkuri avei tapicha katupyry Brasil, Bolivia ha Argentina-ygua, oikuave’ẽva jehechapy opaichagua variante lingüística guarani ñe’ẽ reheguaitéva. Avei oñemombe’u jehasakue ha apañuãi mba’e oikokuaáva tenondeve ñemoherakuã ha jeporu rehe.

PÑS oĩkuri feria pedagógica Colegio Nacional San Juan Bosco, Limpio-pe

PÑS oĩkuri feria pedagógica Colegio Nacional San Juan Bosco, Limpio-pe

Mba’apohára Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyha (PÑS)-pegua oparticipa ko arakõi 14 jasyporundy jave pe feria pedagógica oñemotenondéva Colegio Nacional San Juan Bosco táva Limpio-pe, ome’ẽ peteĩ pa’ũguasu jepy’amongetarã ñe’ẽita ha kuaapy rehegua tetã Paraguáipe.

PÑS rérape oĩkuri mba’apohára Derlis Navarro ha Luis Ayala, Dirección General de Documentación y Promoción de Lenguas Indígenas-pegua. Ko atyguasu aja, oñeñe’ẽ umi mba’e ojogueraháva ypykuéra ñe’ẽita reko ko’ag̃agua rehe, umi apañuãi henonderãgua rehe oñeñongatu ha oñemoherakuã haguã, peicha avei mba’éichapa oñemomba’e tetã kuaaita ryepýpe.

Ko aty guasúpe oĩkuri mbo’ehára ha temimbo’e tekombo’egua, oguerekohápe pa’ũ oikuaave haguã ñe’ẽita ha kuaaita rehegua tetã Paraguay-pegua.

Ko atyguasu oñemohu’ã ñomongetápe oñe’ẽva’ekue, mbo’ehára ha temimbo’ekuéra, upépe oñemombohasa jehasakue ha jepy’apy multilingüismo ha multiculturalidad rehegua.

PÑS oparticipa ko’ãichagua pa’ũme oipytyvõ omokyre’ỹvo kuaapy ha ñemomba’eguasu ypykuéra ñe’ẽita ha omombarete haguã jepy’amongeta Paraguái ñe’ẽita ha kuaapy tetã Paraguaipegua.

PÑS omotenonde Conferencia Lingüística Paraguaya oikeva’ekue 22ha Feria de Libros Encarnación-peguápe

PÑS omotenonde Conferencia Lingüística Paraguaya oikeva’ekue 22ha Feria de Libros Encarnación-peguápe

Paraguái Ñe’ẽnguérã Sãmbyhyha (PÑS) oĩkuri Conferencia Lingüística Paraguaya-pe, 22.ª Feria de Libros de Encarnación ryepýpe, oikova’ekue 1 guive 6 jasyporundy peve Campus Urbano UNAE rógape. Ko atyguasu ombyaty mburuvichakuéra, tembikuaareha ha ikatupyry añetéva ñe’ẽita jekuaápe, oñe’ẽva opamba’e ñe’ẽnguéra rehegua, itaju ha hesãi hag̃ua ñe’ẽita reko tetã Paraguáipe.

Ko atyguasúpe Javier Viveros, Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyhára, oñe’ẽkuri «Vitalidad y supervivencia del ñe’ẽnga, esa gema de la cultura paraguaya» rehe. Ko atyguasu aja, Arnaldo Casco Villalba, Dirección General de Investigación Lingüística myakãhára, oñe’ẽ «Curiosidades de la lengua guarani» rehe, tembiapoita ojejapóva oñemombarete haguã kuaapy ha tembikuaareka ñane ñe’ẽnguéra rehegua.

Péicha avei, ko aty aja oñepresenta aranduka «La lingüística y nuestras prácticas discursivas», ohaiva’ekue tembikuaarekahára Sara Delicia Villagra ha María Gloria Pereira, tembiapo ohesa’ỹijo ha ombotuichavéva ñane reta mba’ekuaaita.

Ko atyguasu Ñe’ẽita ñane retã rehegua ome’ẽkuri peteĩ pa’ũguasu iporãitereíva oñembohasa hag̃ua mba’ekuaa ha jepy’amongeta tembikuaareka ñe’ẽita reheguáva, ñongaturã, ñembokuatia ha identidad cultural ñemoherakuã. Ko tembiapo oike 22.ª Feria de Libros Encarnación-pegua ryepýpe, herakuãva peteĩ aty iporãmbajepévaramo kuaapy ha ñe’ẽporãhaipyre tetãvore Itapúa-pe.

Ñorairõhára ha’eveva’ekue Chaco-pe oñeñorairõrõguare

Ñorairõhára ha’eveva’ekue Chaco-pe oñeñorairõrõguare

Pe Chaco Boreal-pe niko ara haku ha’e —he’iháicha karai Bolivia-ygua haihára Augusto Céspedes— peteĩ “póra hete resakãva ojeitýva ovapývo ka’aguy ári”. Ñañe’ẽñaína pe tenda huvichahápe yvytimbo ha ñuatĩ; ka’aguy ochororóvape, yuhéi ohapyhápe ñane apytu’ũ. Upe Aña retã hovyũvape, ñorairõ guasu oñepyrũva’ekue 1932-me, oĩva’ekue peteĩ ñorairõhára ndorekóiva kurundu ipireguýpe, osẽva umi mbokapu para renondépe ha ndojejapíriva voi. Ñañe’ẽñaína peteĩ araka’eve ndoguevíriva’ekue rehe. 

Oñorairõ ñepyrũkuri Boquerón oñembyapu’árõguare, Paraguái ejército ohechaukahaguépe kuriju verde olivo teeteha. Upépe, yvytimbo oñuambahápe ha umi ametralladora morse okirirĩ’ỹhápe, ha’ete ikangytamahágui umi ñorairõhára kuarahy rata jajái guýpe, upe tapicha hova’ỹva oñehenduka py’aguapývaicha, ipuhápe yma guareichaite ombopy’aguasúva umi yvykua guive oñorairõvape. Ipytu omoĩ jey hendápe umi sarambípema ojejuhúvakuri ha ombojerovia jey Paraguái ra’ykuérape. Ha’etévoi oisãmbyhy chupekuéra oñeñua peve ao morotĩme ko fortín omopu’ãvo ipo umi Bolivia-yga, ha oveve jey hag̃ua upépe isa’y mbohapýva Paraguái poyvi.

Nanawa-pe, ñorairõ yvykua ojekahaguépe umi ondyrýva tetã ambuépe jerovia, ohechauka jo’apava’ekue mba’épa ovale artillería nomopa’ũirõguare vála ku ama tarováicha,  upépe omoĩ ipyti’a ha ohapejoko máva ohasasévape opyta hag̃uáicha tesarai’ỹmema araka’eve. Katu ñorairõhápe heta mba’e ojehu. Oĩ ára opytáva avei ñembyasy poguýpe
—Cañada Strongest-pe guaréicha, Paraguái ejército oikuaahaguépe mba’épa he’ise ojejerérõ hese, oñeme’ẽ térã oguevírõ—, upe ñorairõhára katu ndoperdéi araka’eve. Umi batallón oguevi aja, jasy ñemoirũ kirirĩ guýpe, ha’e oguata tapykue guive ohóvo, omonguerávo umi ipy’akangy nungasévape ha omomandu’ávo chupekuéra mamóguipa ou hikuái. Umi Bolivia-ygua ikatúkuri ojapyhyete upe yvy pehẽ guasu, hákatu araka’eve na’ipopa’ãmo’ãi ko ñorairõhára rete kichíro rehe, ha’evéva ha ogueropu’akáva mamo oñorairõhápente.

Umi El Carmen cañadón-pe oiméne ohechaukavéraka’e mba’épa añetehápe ovale ko ñorairõhára. Upe ñupyso guasuete yuhéi korasõme omongora ha ojopy mokõi Bolivia división-pe. Osyryrývo mbeguekatuete umi tape po’i ha teléfono línea rehe, oñembohory enemigo-kuéra ohendúva rehe ha omopeteĩ hetaiterei tapicha ánga peteĩ yvy tytýipe.  

Mávapiko pe heko herug̃uáva ombohapeva’ekue peteĩ tetã ñorairõ renonderã. Ha mávapiko ko pu’aka guasu apoha ndoguerekóiva ipyti’áre mba’eveichagua jeguaka vera. Ko ñorairõhára ndoguevíriva araka’eve ndaha’éi ñandeichagua ho’o ha ikanguéva: kóva ningohína kuri ñane ñe’ẽ guarani. Omandahaguéicha coronel José Félix Estigarribia, omoakãva Ejército en Campaña, guaranimembaite oñeñe’ẽva’erãha ñorairõhápe. Peteĩ guerra omýi pya’évape, ko ñe’ẽ yma ojepuru tetã mba’etévaicha, umi enemigo noikumbýi, oúva oñetĩjoso ko ayvu ambue rehe, iñasãiva umi línea telefónica rupive.

Ko chaco-re ivaletéva niko oĩ umi Paraguái angakuéra ñemopeteĩme. Bolivia ñorairõhára tendotakuéra omanda aja castellano-pe ojapova’erã tropa oñandu ha oisu’úva quechua ha aimára ñe’ẽme, Paraguái ra’ykuéra hete ha hembipota peteĩnte. Comandante guive fusilero ipahapegua, opavave iñe’ẽ peteĩ, upe hetã yvýgui japopyre. Guarani ánga ñe’ẽ. Ko ñe’ẽ ombojojuhu maymávape taha’e umi akãguasu térã iguyetépe oĩva. Ñe’ẽ oporombopukáva ojeike mboyve oñeñorairõ, oñe’ẽñemíva ijapysaitépe ha ombopy’aguapýva umi ojejapívape, omosã ha oisãmbyhy, reíntemo ndojehechái, oñegana meve ko ñorairõ. Chaco ohecha kirirĩhápe ko’ãva: Paraguái yvy noñemboja’ói ha péina ko ñorairõhára hecharamombýva, oipuru’ỹre vála araka’eve, oganambaite oñorairõháicha Chaco ka’aguy pa’ũ hendypáva rupi.

Javier Viveros
Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyhára

Jehaipyre osẽva’ekue revista BArtes papapy 3-pe, ary 2-pe, ISBA-pegua.

PÑS oikuaauka peteĩ documental  rescate lingüístico rehegua oñe’ẽva manjui rembi’ukuéra rehe

PÑS oikuaauka peteĩ documental  rescate lingüístico rehegua oñe’ẽva manjui rembi’ukuéra rehe

Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyha oikuaauka peteĩ documental oñongatúva umi ñe’ẽ Manjui aty rembi’ukuéra rehegua, Pilcomayo-pegua, kóva oñemboguata Paraguái  ypykuéra ñe’ẽ ñeñongatu, ñemyasãi ha ñemombareterã ryepýpe.

Ñe’ẽita ñangareko ha ñemyasãirã rembiapo ryepýpe, PÑS omokyre’ỹ ha oguerojera mba’eapopy audiovisual iaktu hag̃uáicha oñeipytyvõ ko’ã ñe’ẽndy Manjui ñe’ẽmegua toñeñongatu ha tojeiporu katui, ko’ã ñe’ẽndy tembi’u rehegua rupive.

Ko documental rupive ojehapereka ha oñeñongatu umi manjui ñe’ẽ Pilcomayo-gua hembi’ukuéra rehegua, kóicha oñeñongatu héra, kuaapy ha mba’éichapa ojejapo ko’ã tembi’ukuéra.

Ko tembiapo oñepyrũ tembi’úgui kóva oñongatu ha ombohasa rupi heta ñe’ẽ kuaapy ha jepokuaa rehegua. Umi tembi’u réra, ojejapoháicha ha opaite mba’e hesegua oike umi Manjui aty patrimonio linguístico ha cultural ryepýpe ohechakuaávo avei akóinte oñomoirũha ñe’ẽ, arandupy ha tekoha.

Ko tembiapo rupive ndaha’éi ñe’ẽndy añónte oñeñongatúva, ko’ápe oñeñongatu ikuaapykuéra oñembohasáva ambue ñemoñarépe ha ñe’ẽ rupive oñeñongatu ha oñembohasáva.

Manjui ñe’ẽ ha’ehína peteĩ ñe’ẽ ikangýva ohóvo upéva rupi oñemba’apova’erã hesehápe oñeñogatu ha oñemombareteve hag̃ua. Upéva rupi ko tembiapo audiovisual ha’ehína peteĩ tembiporuguasu oñeñongatu ha oñemyasãi hag̃ua ko ñe’ẽ mba’erekopy ha og̃uahẽ hag̃ua ambue ñemoñarépe ha mayma tekoatýpe.

Ko documental rupive ojehechauka Manjui ñe’ẽ Pilcomayo-pegua, ojehechauka iñe’ẽndy porãite tembi’u rehegua omboheta ha omohipy’ũvétava iñe’ẽryru.

Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyhápe g̃uarã, peteĩteĩ ypykuéra ñe’ẽ ha’ehína patrimonio oikovéva oiporúva iñe’ẽ ombohéra, oikũmby ha ombohasa hag̃ua opaite mba’e hesegua arapýre. Upévare, oñeñongatúramo iñe’ẽ, oñeñongatu avei ikuaapy, iñarandupy, ijepokuaa ha iñaranduka’atykuéra.

Ko tembiapo oike umi PÑS rembiapoita ryepýpe, omba’po añetéva oúvo mayma ypykuéra ñe’ẽ paraguaigua ñeñongatu, ñemyasãi ha ñemombareterã rehehápe iaktu hag̃uáicha ñane ñe’ẽita ha ñande rekovejoparateta oñeñongatu ha oñemombareteve ko’ã ko’ẽre.

Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyha oipepirũ maymavépe oikuaa ha omyasãi hag̃ua ko tembiporu porãite, ñaneag̃uive  hag̃ua Manjui atýgui, iñe’ẽ ha hembi’ukuéragui ikatu hag̃uáicha ñambohekove resãi jey iñe’ẽ ha ikuaapykuéra ha oñembohasa hag̃ua ambue ñane ñemoñarépe.

Skip to content