Skip to main content
Costa Rica -pe ojegueroguata conferencia oñe’ẽva Guerra  del Chacohistorieta-pe ha Paraguái ñe’ẽporãhaipyre.

Costa Rica -pe ojegueroguata conferencia oñe’ẽva Guerra  del Chacohistorieta-pe ha Paraguái ñe’ẽporãhaipyre.

Costa Rica teatro Nacional-pe ojegueroguata conferencia oñe’ẽva “ Guerra del Chaco historieta-pe ha Paraguái ñe’ẽporãhaipyre”, oisãmbyhýva Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyha motenondehára, Javier Viveros.

Ko ñombyatýpe oĩ ambue tetãmegua aty, ñe’ẽ terekuára, ha avei  Costa Rica Mbo’ehaovusu  Hai’ymakuaaty, Ñe’ẽpykuaa ha Ñe’ẽporãhaipyrepegua temimbo’e oñeñomongetahápe arandupy ha jehekombo’e rehe.

Ko tembiapópe oĩ Paraguái embajador Costa Rica-pe, Julio Duarte Van Humbeck omoirũva ijegueroguata.

PÑS omyasãi Carlos Martínez Gamba rembiapo ñembokuatia

PÑS omyasãi Carlos Martínez Gamba rembiapo ñembokuatia

Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyha  motenondehára, Javier Viveros, omog̃uahẽ Rodrigo Martínez Gamba-pe, paraguaigua haihára Carlos Martínez Gamba ra’yre, ojehechakuaava’ekue  Premio Nacional de Literatura ary 2003-pe.

Ko ñombyatýpe, oñeñe’ẽ heta tembiapo ogueroguatáva oñondive ojeguerekojey hag̃ua  Martínez Gamba jehaipyre arandukápe  ha toñemyasãi ko hembihejapy, ojeikuaahápe ha’eha  haihára oñemomba’eguasúva  Paraguái ñe’ẽporã jehaipýpe.

Ko tembiapo oheka oñembopyahu aranduka ñemyasãi ha toñembokuatiave ikatu hag̃uáicha oñemoag̃ui ko haihára rembiapo umi  tapicha omoñe’ẽtáva  tenondevévope ndive, upéicha avei toñemombarete  umi pojoapy jehaipyrepeguápe jegueroike ojoajúva ñe’ẽpykuaa rekotee rehe.

Ko ñombyaty oike umi tembiapo Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyha oykekóva oñemomba’eguasuve hag̃ua ñane retãmegua rembihejapy ñe’ẽporãhaipyrépe.

 PÑS oĩta UNE rembiapópe oñeñe’ẽtahápe guarani reko rehe

 PÑS oĩta UNE rembiapópe oñeñe’ẽtahápe guarani reko rehe

Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyha omoirũta isãmbyhyhára Javier Viveros rupive Jornada Académica ombosako’íva carrera de Letras UNE Facultad de Filosofía, oĩva Universidad Nacional del Este-pegua.

Upépe, PÑS sãmbyhyhára oguerojera hembiapo ohendukátava “Gramática de la resistencia: pervivencia de la lengua guaraní”, upépe oñeñamindu’úta guarani reko resãi rehe, hembiasakue ha mba’eichaitépa oku’e omboheko añete hag̃ua Paraguái retã.

Ko atýpe oñeñe’ẽta guani rehe, ha’évaramo peteĩ ñe’ẽ oikove ha oku’e akóiva, ojehechaukávo oñemohenda, oñemombarete ha oikove heta hendárupi teko atýpe, upéicha avei umi mba’e oha’arõva chupe ñe’ẽnguéra ñeisãmbyhy ha tetã ñe’ẽkõi ryepýpe.

Ko tembiapo oñemboguatáta arapoteĩ 27ha jasyapýpe, 18:30 jave, koty guasu Ñacurutúpe, oguahekuaatahápe mboehaovusu remimbo’e, mbo’ehára, jeporekahára ha opavave tapicha ohenduiséva mba’eichaitépa oĩ tetã ñe’ẽ reko.Ko tembiapo rupive, PÑS omombareteve hembiapo omysãi, omomba’e ha omombareteve hag̃ua Paraguái ñe’ẽnguéra tee ñomongeta ha tembiapo joaju temimoĩmbykuéra ndive.

Kuñataĩ Tokãi arandukarenda taperegua

Kuñataĩ Tokãi arandukarenda taperegua

Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyha (PÑS) oikuaauka «La biblioteca callejera de la señorita Tokãi», irundyha videolibro osẽva, ogueroikehápe opavavépe ha avei heta ñe’ẽme, omokyre’ỹva oñemoñe’ẽve hag̃ua, tog̃uahẽ arandukuaa ha tojehechakuaa ñe’ẽnguéra imitãmi guive.

Ko aranduka oĩ Lengua de Señas Paraguaya (LSPy) ha castellano-me, añetehápe tove hetave mitãnguéra ha mayma ogaygua tomoñe’ẽ vy’apópe ko’ã tembiasakue ojejapóva oñemombarete hag̃ua oiporúvo iñe’ẽ tee imitãmi guivéma.

Ko’ã tembiapo omotenondéva PÑS omog̃uahẽse jehaipy tekombo’e ha arandukuaa rehegua opaite ñane retãyguakuérape, oñemomba’évo ñe’ẽnguéra ha’éva upe ñande reko tee reheguaite.

PÑS omog̃uahẽ ANTSV organigrama guarani ñe’ẽme 

PÑS omog̃uahẽ ANTSV organigrama guarani ñe’ẽme 

Oñemoañetévo Ley N.º 4251/10, Ñe’ẽnguéra rehegua he’íva, Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyha (PÑS) omoguahẽ Agencia Nacional de Tránsito y Seguridad Vial-pe (ANTSV) hemimoĩmby organigrama oñemoñe’ẽjere rire.

Ko tembiporu osẽ Ñe’ẽnguéra Rapereka Moakãhapavẽ mba’apohára pógui, ojehechaukávo péicha PÑS rembiapo ñe’ẽkõi jeporu rekávo tetã remimoĩmbykuérape oñemongyre’ỹnguévo mokõive Paraguái retã ñe’ẽnguéra tee Estado rembiapópe.

PÑS rérape oĩ kuri Ñe’ẽnguéra Rapereka Moakãharapavẽ Alcibíades Brítez ha hembiapo mboguataharakuéra Georgina González ha Esmilse Ramírez.

Oñembyaty hendivekuéra ANTSV  Pytyvõharakuéra moakãhára Víctor Hugo Rodríguez, DGDP moakãharakuéra Carmen Arguello ha Rubén Escobar, ha imomaranduhára Alejandra Gallegos.

Ko atýpe oñemoguahẽnguévo documento oñembojerepyre, oñeñomongeta mba’éichapa oku’e ohóvo tetã ñe’ẽnguéra tee ñembohape ha oñemyesakã mba’éichapa oñemba’apokuaa pojoajúpe Léi ñe’ẽnguéra rehegua ñemboguatápe.

Ipahápe, mokõive temimomby opyta peteĩ ñe’ẽme 2026 ary aja omboguata hag̃ua opaichagua tembiapo joaju oñemombarete hag̃ua guarani jeporu Estado rembiapópe.

Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyha ha Centro PEN del Paraguay omboheraguapy ñoñe’ẽme’ẽ tetã ñe’ẽnguéra ñemombareterã

Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyha ha Centro PEN del Paraguay omboheraguapy ñoñe’ẽme’ẽ tetã ñe’ẽnguéra ñemombareterã

Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyha (PÑS) ha Centro PEN del Paraguay omboheraguapy peteĩ Noñe’ẽme’ẽ mokõive temimoimby omba’apo hag̃ua tembiapojoajúpe ombohapéva ñemysãi, ñemomba’e jey ha tojeiporu meme oñeñe’ẽ ha ojehaívo guaraní ha castellano, upéicha avei oñembyaty ha oñemokyre’ỹ hag̃ua ypykuéra ñe’ẽita.

Ñoñe’ẽme’ẽ oñemboheraguapy despacho ministerial-pe, oĩkuri Centro PEN del Paraguay pegua mburuvicha, María Eugenia Ayala, ha PÑS Sãmbyhyhára, Mgtr. Javier Viveros.

Ñoñe’ẽme’ẽme oñembohape peteĩ mba’apojoaju, ojegueroguata hag̃ua tembiapo rape ha apopyrã mokõivéva oipotáva. Umi ojejapova’erã oñemoneĩva apytépe oĩ mokõivéva rembiaporã arandupy ha ñe’ẽ rehegua, tembiapo ñemboguata peteĩteĩ rembiaporã ryepýpegua ha umi osẽva ojehupytyva’ekuégui ñemombe’u ha ñemyasãi.

Centro PEN del Paraguay, oñemoheñóiva’ekue ary 1943-pe, ombyaty haihára, ñe’ẽpapára, maranduasãikuaahára ha ñe’ẽasahára, hembipotápe ojehai oñemombareteva’erãha ñe’ẽporãhaipyre, ñe’ẽjoja ha arandupy ñembohasa, avei oñangareko haihára rembiapo derécho rehe tetãme.

Ko Ñoñe’ẽme’ẽ Guasu ojepysóta po ary pukukue, ikatu oñembopyahu po ary jey, ha omoneĩta oñemboheraguapy hag̃ua tembiaporãite ñemboguatarã, oñangareko hag̃ua tetã ñe’ẽieta rehe.

Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyha oykeko “Ruta de la Caña” rape

Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyha oykeko “Ruta de la Caña” rape

Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyha (PÑS) oike ha omoirũ jeguata hérava “Ruta de la Caña”, ojejapova’ekue arapoteĩ 27 jasypakõi-me, empresa Fortín S.A. oĩva táva Piribebuy, Paraguái Retãme, Tembi’u Ypykue Ñangarekorã Rembiaporã ryepýpe, omboguatáva Secretaría Nacional de Cultura (SNC).

Ko tembiapo omoirũkuri Secretaría Nacional de Cultura (SNC) sãmbyhyhára Adriana Ortiz; Rodney Zorrilla, FONDEC motenondehára; ha ombyaty heta tetã remimoĩmby rerapegua. PÑS rérape ohókuri Saturnina Díaz Molinas, Departamento de Enlaces Internacionales mbohapehára, ha Zeneida Quiñonez, Dirección General de Documentación y Promoción de Lenguas Indígenas-pegua.

“Ruta de la Caña” rembipotápe ohechauka ha omombarete arandu ojoajúva káña paraguái jejapo rehe, hembiasa oñepyrũva’ekue jesuitakuéra arykuérape. Aravo ohasávo, ko arandu oñembohasa ñemoñare, ñemoñare rupi, oiko hag̃ua ichugui peteĩ  Paraguái reko tee tehechaukarã rehegua.

Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyha omoañete jey iñe’ẽme’ẽ oñeñangareko hag̃ua Paraguái rembikuaa ha mba’erepy arandu rehe, ha omomba’e tembiapo joaju temimoĩmbykuéra apytépe oñangareko hag̃ua arandu Tetã  ypykue rehegua.

SPL ha ISBA omombarete arandukuaa ñemyasãi revista BArtes rupive

SPL ha ISBA omombarete arandukuaa ñemyasãi revista BArtes rupive

Mokoĩve temimoĩmby ñoñe’ẽme’ẽ ñopytyvõrã ryepýpe, Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyha (PÑS) ha Instituto Superior de Bellas Artes (ISBA), oñemoneĩ PÑS oguerahaukava’erãha jehaipyre revista BArtes-pe. Revista Arte ha arandukuaa rehegua ISBA mba’éva.

Ko ñembyaty oikókuri karai sãmbyhyhára Javier Viveros atyha rendápe ha oĩ avei ISBA moakãhára karai Osvaldo Olivera, Abog. Estela Kobs, tembiapoukapy pysyrõhára ko temimoĩmbypegua. Ñoñe’ẽme’ẽ rupive oñemombaretese mbo’epy ñembohasa ha toñemyasãi arandukuaa ha arte oĩva Paraguáipe, ogueroikévo tembiecharã ohechaukáva opáichagua ñe’ẽnguéra ha arandukuaa oĩva Paraguáipe.

Ñemba’apo ñepytyvõ rupive , PÑS omombarete hembiaporã tee omyasãivo Paraguái arandupyeta, ha ISBA katu omohypy’ũve umi oikuaaukáva jehaipy jeporavopyre rupive ohechauka pypukúva arte ha arandukuaa rehegua.

Paraguái arandukuaa oike mbarete ohóvo Rusia-pe diplomacia rupive.

Paraguái arandukuaa oike mbarete ohóvo Rusia-pe diplomacia rupive.

Paraguái arandukuaa oike mbarete ohóvo Rusia-pe diplomacia rupive.

Karai embajador Víctor Hugo Peña Bareiro omombe’u ko arýpe oñepyrũtaha oñembo’e guarani Moscú ha San Petersburgo-pe, oĩrupi hetaiterei temimbo’e ojeruréva avei mbo’eharakuéra ha tapicha opaichagua oikuaaséva ñane ñe’ẽ tee.

Ñomongeta oikova’ekuépe Zoom rupive Tribuna de Paraguay TV-pe g̃uarã, Peña Bareiro he’i 2025-pe ojejapomahague ñomongeta ha conferencia hecharamombýva Biblioteca de Literatura Extranjera M.I. Rudomino oĩva Moscú-pe. Ko’ã tembiapo rupive oñepyrũ «ojehecharamo» ha avei oikeve ohóvo Paraguái arandukuaa umi tenda ko’ãvaichaguápe.

Ary 2026-pe, mbo’esyry oñembo’e ñepyrũta ko aranduka rendapevoi ha peteĩ tenda pyahúpe San Petersburgo-pe. «Umi ruso ohecha guarani rehe peteĩ ñe’ẽ oikovéva, ha’éva tekopy tee rechaukaha, ombojoajúva Paraguái rembiasakue ha hi’angapy», he’i karai embajador.

Gastronomía paraguaya une sabores y lazos históricos

La expansión cultural no se limita al idioma. Recientemente, la Embajada organizó en el Instituto Cervantes de Moscú el conversatorio “¡Descubra los sabores auténticos del Paraguay!”, con más de 50 participantes. Se sirvieron nueve litros de vori vori y sopa paraguaya, preparados por la connacional Ricarda Chaves.

El evento incluyó la donación de libros sobre migrantes rusos en Paraguay, fortaleciendo los vínculos bilaterales. La próxima actividad: el taller infantil «Trompo Arasá» en un centro cultural moscovita a realizarse el 26 de abril del presente año a las 17 hs de Moscú y a las 11 hs de Asunción.

Estas iniciativas posicionan al guaraní —patrimonio vivo de Paraguay— en escenarios internacionales, abriendo un nuevo capítulo en nuestras relaciones con Rusia.

Hembi’u rupive Paraguái ojoaju hembiasakuére

Arandukuaa ñemyasãi ndopytái ñe’ẽ jeikuaaukápe añónte. Nda’areiete, Embajada ojapo Instituto Cervantes de Moscú-pe ñomongeta hérava “¡Eikuaami Paraguái rembi’u tee!”, oĩhaguépe 50 tapichárupi. Oñemoĩkuri oje’u hag̃ua vori vori ha sopa ojapova’ekue ñane retãygua Ricarda Chaves.

Ko atýpe oñeme’ẽ avei aranduka ruso-kuéra ovava’ekue Paraguáipe rehegua, omombaretévo péicha jokupyty mokoĩve tetã apytépe. Ambue tembiaporã oikótava: taller mitãme g̃uarã «Trompo Arasá» tenda oĩva Moscú-pe ha ojejapótava ág̃a 26 jasypo ko arýpe 17 aravo jave Moscú-pe ha 11 aravo jave Paraguaýpe.

Péichagua tembiapo rupive omoĩ guaraníme, Paraguái rekopy rechaukaha tee – ambue tetãnguérape, omoheñóivo péicha tembiaporã pyahu tembiapo ñomoĩrũ rupive Rusia ndive.

Aty Enxet Sur tavayguakuéra ndive oñeñe’ẽvo iñe’ẽryru rehegua

Aty Enxet Sur tavayguakuéra ndive oñeñe’ẽvo iñe’ẽryru rehegua

Enxet Sur tavayguakuéra remimoĩhára ha Enxet-kuéra oĩva Coordinadora de Líderes Indígenas del Bajo Chaco (CLIBCH)-pe oñembyaty Luque-pe, Casa EMAÚS-pe, Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyha (PÑS) mba’apoharakuéra ndive. Pe aty rupive PÑS ohechauka ha omoherakuã hembiapo omoĩ hag̃ua kuatiañe’ẽryru Enxet Sur ñe’ẽme, oñepyrũva’ekue lingüista Timoteo Curtis rembiapokue rupi, oipytyvõva marandu ombokatupyrýva opáichagua tekohaguiguápe.

Ko tembiaporã rembipotápe ojehecha ha oñembohetave Curtis rembiapo ñepyrũmby, ojeasegura hag̃ua toike mbarete umi referente opáichagua comunidad oĩva Enxet retãme. Upéicha avei oñeha’arõ oñemohenda peteĩ aty ñe’ẽrekokuaa rehegua ohechaukáva opavave comunidad-pe, ha upéva oñangarekóta ñe’ẽryru ñembosako’i rehe.

Pe proceso ryepýpe oñeimo’ã avei tojejapo peteĩ aty guasu oñembojoaju ha oñemohenda hag̃ua pe aty, ha oñemyesakã hag̃ua mba’éichapa oñemba’apóta, oñemopyenda hag̃ua pe apopyrã ombohováiha criterio académico ha, upe jave avei, ombohovái hag̃ua Enxet tavayguakuéra remikotevẽ ha rembihecha.

Skip to content