Skip to main content
PÑS oĩkuri guaraní ñe’ẽ arapokõindy ñemohu’ãme

PÑS oĩkuri guaraní ñe’ẽ arapokõindy ñemohu’ãme

Tembiapoguasu ombosako’íva’ekue Itapúapegua Tetã Mobo’ehaovusu, hérava “Guarani Vy’a Guasu”, oñemohu’ã peteĩ atyguasu oñembohasava’ekue tembiporupyahu rupive ha ombyatypaiteva’ekue umi tapicha katupyry omba’apo ha ohayhu añetéva guive guaraní ñe’ẽ.  Ko tembiapo ñemohu’ãme oĩ Kuri Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyhára, Mgtr. Javier Viveros, avei haihára recharamomby Susy Delgado. Ko tembiapo oiko Guarani Arapokõindy ryepýpe.

Sãmbyhyhára Viveros oñe’ẽ upépe haiku guaraníme rehe, ohesa’ỹijóvo upéicha ñe’ẽporãhaipyre ypykuéra ñe’ẽmegua. Hákatu, Susi Delgado oñe’ẽ “Traducción Literaria” rehe, upépe omombe’u mba’éichapa oñembohasa guaraníme ko’ã ñe’ẽporãhaipyre.

 

PÑS guive, roykeko mbarete op+aichagua tembiapo oñemboguatáva ñe’ẽnguéra ñemyasãirã.

Oñemopyenda ñepyrũ Consejo Nacional Ñemoñe’ẽ ha Aranduka rehegua

Oñemopyenda ñepyrũ Consejo Nacional Ñemoñe’ẽ ha Aranduka rehegua

Ojejapókuri aty ojejuhu ha oñemopyenda ñepyrũha Consejo Nacional Ñemoñe’ẽ ha Aranduka rehegua. Kóva oikókuri Mariscal López Centro de Convenciones rógape ha ombyatypaite umi tapicha katupyry omba’apóva guive arandupy, tekombo’e ha tetã rekuái rehehápe.

 

Ko aty oñemopyendáva rupive oñemokyre’ỹse ojehai hag̃ua ñe’ẽporãhaipyre opaite ñe’ẽ ñane retãme oñe’ẽvape.  Ko’ã ñe’ẽ apytépe oñemotenondevéta umi hekove kangyvéva, ha upéicha oñeipytyvõta oñeñangareko ha oñemyasãĩ hag̃ua ko’ã ñe’ẽ opáichagua ñe’ẽporãhaipyre ha mba’e’aporãmby ñemoherakuã rupive.

 

 

Upéichante avei, oñemomba’eguasu umi jehaipy mokõi ñe’ẽmegua, ojehechakuávo ko’ã apytépe mokõive ñe’ẽ tee ha ypykuéra ñe’ẽ. Ko’ã tembiapo oporogueroikéva opavavépe ohechakuaa avei umi tapicha ikatupyry ambuévape, kóicha ojehai hag̃ua avei haipyre ko’ã atygua oikũmby ha oiporukuaáva.

 

Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyha rérape oĩkuri Ñe’ẽnguéra Rapereka Moakãharapavẽ, karai Arnaldo Casco Villalba. Ko’ã tembiapo oñembosako’íva oñemokyre’ỹ hag̃ua ñemoñe’ẽ ha ñe’ẽporãhaipyre guerojera opaite ñe’ẽ ñane retãmeguápe omomba’eguasu tekojoparaeta ha ñe’ẽita ñane randupy mba’erekopyháicha katuete oñeñangareko ha oñemyasãiva’erã.

Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyha oñe’ẽkuri mokõive ñe’ẽ tee jeporumemerã rehe

Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyha oñe’ẽkuri mokõive ñe’ẽ tee jeporumemerã rehe

Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyhára, karai Javier Viveros, oñe’ẽkuri ñe’ẽrandu oñeimeha ha ojehechaha avei tembiporupyahu rupive oñembohérava «Nañohendu ha ñañe’e guarani rehe», Ñomongeta guaraní ñe’ẽ rehe, Ministerio Público ombosako’íva ha oikova’ekue Centro de Entrenamiento del Ministerio Público (CEMP) rógape. Ko ñembyaty aja, karai sãmbyhyhára omog̃uahẽ peteĩ marandu Paraguái  ñe’ẽnguéra rape’apo rehegua ha mba’e mba’épa oñemboguata ojejúvo mokõive ñe’ẽ tee oikove mbarete hag̃ua ojoykére ha ojeporumememe hag̃ua peteĩchaite.

 

Ko ñe’ẽarandúpe ojeikuaauka  mba’e tembiaporapépa oñemboguata ojejúvo ko’ã ary ohasaramóvape ikatu hag̃uáicha mokõive ñe’ẽ tee ojeporu katui ojoykerete tetã rembiapópe ha tekoatýpe mayma tetãyguára ojojuhuhápe.

Tembikuaareka Guaranismo rehe oñe’ẽva jeikuaauka «Ñe’ẽporãhaipyre Arapokõindýpe»

Tembikuaareka Guaranismo rehe oñe’ẽva jeikuaauka «Ñe’ẽporãhaipyre Arapokõindýpe»

Araapy 28 jasypoapýpe oñemoñepyrũ «Ñe’ẽporãhaipyre Arapokõindy» ombosako’íva Facultad de Filosofía, Universidad Nacional de Asunción ryepypegua, iñe’ẽmbyrã ha’éva «Ñe’ẽ ha Ñe’ẽporãhaipyre: jehekombo’e ha tembikuaareka  tembiporupyahu ha arandupy hekoambuéva ko’e ko’ẽre ryepýpe».

 

Mgtr. Javier Viveros, Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyhára oikuaauka ñepyrũ aranduka ombosako’iva’ekue ha oñembohérava Análisis de los guaranismos en el Diccionario del castellano paraguayo (DCP, versión impresa 2017) hal Diccionario de la lengua española (DEL, versión digital 2021); hákatu karai Lic. Arnaldo Casco Villalba, Ñe’ẽnguéra Rapereka Moakãharapavẽ PÑS-pegua oñe’ẽkuri umi mba’eita ñe’ẽ rehegua ojehapereka ha ojehupytyva’ekue. Oipytyvõ avei ko mesa ñesãmbyhýpe Mgtr. Celia Godoy oñe’ẽva’ekue mba’e rupípa tuichamba’e guaraní ñe’ẽ Letras mbo’epyrãme, ha’e omog̃uahẽ hemimo’ã ko mbo’epyrã mbo’eharaháicha.

 

Iporã ojegueromandu’a ko aranduka oñembokuatiahague Editorial Alianza ñepytyvõme.

PÑS oipepirũ ojeho hag̃ua «Ñomongeta umi mburuvicha guasu ypykuérava oñe’ẽtahápe ypykuéra ñe’ẽ ñeñangareko ha ñemombaretejeyrã rehe»

PÑS oipepirũ ojeho hag̃ua «Ñomongeta umi mburuvicha guasu ypykuérava oñe’ẽtahápe ypykuéra ñe’ẽ ñeñangareko ha ñemombaretejeyrã rehe»

Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyha (PÑS) ha Programa de las Naciones Unidas para el Desarrollo PNUD Paraguay, Iniciativa Global TICCA/Programa de Pequeñas Donaciones rupive oikuaauka vy’apópe oikotaha «Ñomongeta umi mburuvicha guasu ypykuérava oñe’ẽtahápe ypykuéra ñe’ẽ ñeñangareko ha ñemombaretejeyrã rehe». Ko apopyrã hérava Pequeñas Donaciones omoakã peteĩ Comité Directivo Nacional oĩhápe Ministerio del Ambiente y Desarrollo Sostenible, Instituto Forestal Nacional, Red POJOAJU, la REDESPI ha Federación por la Autodeterminación de los Pueblos Indígenas.

 

Ko atýpe ojehechaukáta  umi mba’eita ha tembikuaareka Paĩ Tavyterã ha Mbya Guarani aty rehegua ojehupytyva’ekue oñehesa’ỹijo rire hekopy, ko tembiapo omboguatákuri PÑS mba’apoharakuéra ha umi ypykuéra tendagua, Programa TICCA/PPD/ PNUD Paraguay jeykekópe. Ko tembiapo oñemboguata Ypykuéra Jasy ñemomorã ryepýpe, oipytyvõ ha oykeko mbaretéva avei Oficina del Coordinador Residente de ONU Paraguay ha Grupo Interagencial de Pueblos Indígenas.

Oñeme’ẽ jopói Rohayhu Che Ñe’ẽ guaraní ñe’ẽ rayhuharakuérape.

Oñeme’ẽ jopói Rohayhu Che Ñe’ẽ guaraní ñe’ẽ rayhuharakuérape.

Ko árape oñeme’ẽ jopói Rohayhu Che Ñe’ẽ, 10 arýma oñeme’ẽva ojejúvo. Ko jehechakuaa oikókuri Tetã Ñoa’ãngatu Sãmbyhyha kotyvusúpe.  Ko aty aja oñeme’ẽ jopói Rohayhu Che Ñe’ẽ, ojehechakuaávo umi tapicha ha temimoĩmby ohayhu ha omyasãiva guaraní ñe’ẽ hembiapoha guive.

 

Ko atýpe oĩkuri mburuvichakuéra tetãygua ha tetã ambuegua, oĩ avei tapicha omba’apóva arandupy ha tekombo’ére ha mayma tetãyguára oñeipepirũva’ekue. Ojehechakuaa heta tapicha ikatupyrýva tekombo’épe, guaraní ñe’ẽ ñemyasãime, maranduasãiha, tapicha omyasãiva ko ñe’ẽ ta’ãngambyry, puhoe, ñandutirogueasãi rupive, avei haihára, mba’e’aporãmby apohára, jeroviapýpegua, ñoa’ãngatupegua ha tetã remimoĩmby ha ha’e’ỹva avei.

 

Umi ojehecharamóva hembiapo rehe apytépe oĩkuri Eliodora Verón de Recalde, Milciades Ovelar Escobar, Norma Dalila Marecos Cáceres, Ramona Aurelia Velazco Montiel, Gloria Mariza Arias Alonso ha Gabina Gavilán de Weisensee ojepytaso mbaretégui tekombo’e ryepýpe. Ñandutirogueasãime ikatupyrýgui katu ojehechakuaa Villanueva (Papá parrilla) ha Blas Antonio Duarte (Chera’a). Ayelén Alfonso katu ojehechakuaa omyasãĩ ha omopyenda yvatehaguére ñane ñe’ẽme tetã ambue rehe.

 

Ambue ojehechakuaáva avei temimoĩmbyháicha ha’ekuri Tetã Mbo’ehaovusu Concepción-pegua, – Mymba Jerekoporã ha Resãirã Tetã Kuave’ẽmby (MYJERETEKUA) ha Tetã Mbopuha Aty ha ambueve.

 

Guarani Ñe’ẽ Ára, oñemomomorã ha ojeguerovy’áva ko árape ohechauka oñemomba’eguasuva’erãha guaraní ñe’ẽme tekoatýpe ha tekotevẽha gueteri oñemba’apo kyre’ỹ oñeñongatu katui ha oñemyasãi hag̃ua tetãpy ha tetã ambuére.

Ohupytýva Rohayhu Che Ñe’ẽ 2024 rerarysýi

 

1) Ta’ãngambyry

– Ñemongeta (Paraguay TV)

– Guaranietépe (América TV)

 

2) Puhoe Marandu’asãihára

– Elvira Benítez

 

3) Ñandutirogueasãi

– Luis Villanueva (Papá parrilla)

– Blas Antonio Duarte (Chera`a)

 

4)Tekombo’e

– Eliodora Verón de Recalde

– Milciades Ovelar Escobar

– Norma Dalila Marecos Cáceres

– Ramona Aurelia Velazco Montiel

– Gloria  Mariza Arias Alonso

– Gabina Gavilán de Weisensee

 

5-Mba’e’apoporãmby

– Serie Marilina, Atreverse a Soñar

– Musikarios

 

6-Temimoĩmbykuéra Tekombo’epavẽ Rehegua

-Yvyporareko Mbo’ehaovete Tetã Mbo’ehaovusu Concepción-pegua – – Facultad de Humanidades de la Universidad  Nacional de Concepción

-Tetã Mbo’ehaovusu Nordeste-pegua (Argentina-AUGM)- Universidad Nacional del Nordeste (Argentina-AUGM)

 

7-Tetã   Remimoĩmby

– Mymba Jerekoporã ha Resãirã Tetã Kuave’ẽmby (MYJERETEKUA) – Servicio Nacional de Calidad y Salud Animal (SENACSA)

-Tembiporu Marandu ha Iñemoasãirã Motenondeha – Ministerio de Tecnologías de la Información y Comunicación (MITIC)

 

8- Tavusuo ha tavaokuéra

– Central Tavusu Mburuvicha’aty – Junta Departamental del Departamento Central

– Luque Tavao – Municipalidad de Luque

– Encarnación Tavao – Municipalidad de Encarnación

 

9-Jeroviapy

– Julián Pesoa

 

10-Pumbasy

– Ayelén  Tahis Alfonso Ledesma

– Tetã  Mbopuha Aty – Orquesta Sinfónica Nacional (OSN)

 

11-Ñe’ẽporãhaipyre

– Naide Liz López Duarte

 

12- Ñoa’ãngatu

– José Luis  Chilavert

 

Sãmbyhyhára Javier Viveros omomba’eguasu guaraní ñe’ẽ ta’ãngambyry América Paraguay-pe

Sãmbyhyhára Javier Viveros omomba’eguasu guaraní ñe’ẽ ta’ãngambyry América Paraguay-pe

Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyhára, karai Javier Viveros oĩkuri programa ta’ãngambyrypegua hérava Buen Día América” América Paraguay rupive oñembohasáva, upépe oñe’ẽkuri mba’e rupípa guaraní ñe’ẽ tuichamba’e ha mba’érehepa oñemomba’eguasuva’erã. Oñe’ẽ aja he’i iporãva’erãha oñemokyre’ỹ ijeporu ha oñeñangareko katuiva’erãha, ko’ýte guaraní ñe’ẽ arapokoĩndy ryepýpe.

Upéichante avei, imandu’a jopói “Rohayhu Che Ñe’ẽ” 2024 rehe, oikótava ág̃a araapy 26 jasypoapy, 10: 00 aravo jave, Tetã Ñoa’ãngatu Sãmbyhyha kotyguasúpe, ko’ápe ojehechakuaáta umi tapicha ha temimoĩmby ohayhu añetéva guaraní ñe’ẽ ha ojepytaso mbaretéva oñemyasãi ha herakuã porã hag̃ua oparupiete.

 

PÑS oĩkuri aty oñemoñepyrũhápe Comité Patrimonio Cultural Inmaterial UNESCO-pegua

PÑS oĩkuri aty oñemoñepyrũhápe Comité Patrimonio Cultural Inmaterial UNESCO-pegua

Ypykuéra Ñe’ẽ Ñeñongatu ha Ñemyasãi Moakãharapavẽ, Rossana Bogado de Orué, oĩkuri Paraguái Ñe’enguéra Sãmbyhyha rérape pe ñembyatypy Tetã Arandupy Sãmbyhyha ombosako’iva’ekuépe, kóva ojejapo oñembohape hag̃ua tembiapoita Comité Intergubernamental para la Salvaguardia del Patrimonio Cultural Inmaterial 19-ha – UNESCO Amandaje 2003 ryepýpe, oikótava ág̃a Paraguay táva, Paraguái retãme.

 

Ko ñembyatypy oiko oñemoañetévo Tetã Rembiapoukapy  Ppy 1866/2024, ohechakuaáva ko Comité ñembyaty ha omoñepyrũva aty omba’apótava 19-ha ñembyatypy rehehápe tetã pukukue javeve.

Central junta departamental-pe ojehecháma señalética oĩva ñe’ẽkõime

Central junta departamental-pe ojehecháma señalética oĩva ñe’ẽkõime

Ojeguerekóma Central junta departamental-pe umi señalética oĩva ñe’ẽkõime. Ko’ã terarechaukaha oĩva guarani ha español ñe’ẽme oñemohenda mba’yrumýi opytahápe, moakãha, baño ha ambue tenda temimoĩmby ryepýpe. Ko tembiapo ohechauka ojeykeko mbareteha ñane retã ñe’ẽkõi, upéichante avei ñane ñe’ẽ ypy ñemyasãi ha ñeñangareko katui.

 

Ko tembiapo ombosako’íkuri karai Cristhian Bernal, Central Junta Departamental mburuvicha, omoañetévo avei kóicha Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyha (PÑS) rembipota ha potapyrãnguéra.

PÑS omoirũkuri “Mitã Ára” jegueromandu’a oikova’ekue Primera Escuela de Sordos-pe

PÑS omoirũkuri “Mitã Ára” jegueromandu’a oikova’ekue Primera Escuela de Sordos-pe

Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyha, Lengua de Señas Moakãhapavẽ rupive, omoirũkuri ko árape, “Mitã Ára” jegueromandu’a oikova’ekue Primera Escuela de Sordos-pe, ko temimoĩmby oĩhína Tekombo’e ha Tembikuaa Motenondeha poguýpe.

 

Ko mitã ára ñemomorãme oĩkuri kuñakarai Celia Godoy, Ñe’ẽnguéra Rape’apo Moakãharapavẽ ha Zulma Trinidad, Lengua de Señas Rape’apo ha Ñemyasãi Mbohapehára.

Skip to content