Skip to main content
Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyhára Javier Viveros oĩkuri Feria Iberoamericana del Libro – Chaco 2025 ñepyrũme

Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyhára Javier Viveros oĩkuri Feria Iberoamericana del Libro – Chaco 2025 ñepyrũme

Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyhára (PÑS), Javier Viveros, ojeguerekókuri chupe invitado especial-ramo Feria Iberoamericana del Libro – Chaco 2025 ñemoñepyrũme, oikova’ekue ára 2 jasypa, Centro de Convenciones del Domo del Centenario, Resistencia távape.

Ko feria niko peteĩ aty aranduka rehegua tuichavéva upe tendápe, ojehechaukahápe aranduka apohára, myasãihára, haihára ha moñe’ẽharakuéra. Ko edición 20ª-pe, omoñondive temimoĩmby tetãmba’e ha tetãmba’e’ỹva, omombaretevévo aranduka jehecha ha ñe’ẽporãhaipyre oguerekóva Chaco arandupy.

Ko tembiapo ryepýpe oĩta Eduardo Sacheri, aranduhára argentino herakuãva, ohaihague “La pregunta de sus ojos”, aranduka ojehechaukahague avei ta’ãngambyrýpe “El secreto de sus ojos”, oipytyvõ haguére Oscar rehe. Péicha avei, Ministro Javier Viveros ome’ẽta ko pyharépe peteĩ tekombo’erã hérava “Panorama de las lenguas indígenas y del guaraní paraguayo”, omyesakãtahápe ñe’ẽ rehegua hetaite reko ha iñemombarete Paraguáipe.

Viveros ñe’ime ojehechauka omoneĩjeyha Paraguái retã rembipota ha rembiapo oñemombarete hag̃ua ñe’ẽnguéra, oñembojeroviávo ñe’ẽ tee mokõive ha oñemoañete hag̃ua ñande reko ha arandu joaju ñande rapicha yvóra ambuéva ndive, umi tetãme guarani oñehendu gueteri tetã Paraguái oñemopyenda mboyve guive.

Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyha (PÑS) ha Universidad Jesuita del Paraguay omboheraguapy peteĩ Ñoñe’ẽme’ẽ Guasu Oñondiveguáva

Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyha (PÑS) ha Universidad Jesuita del Paraguay omboheraguapy peteĩ Ñoñe’ẽme’ẽ Guasu Oñondiveguáva

Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyha (PÑS) oñoñe’ẽme’ẽkuri Universidad Jesuita del Paraguay ndive, ojepysóva temimoĩmby mokõivéva oñomoirũmbaretévo jehekombo’e, ñemoarandu, tembikuaareka ha mba’apokuaapy rupive.

Upe ñoñe’ẽme’ẽ he’i mokõivéva temimoĩmby ikatutaha ñoñe’ẽme’ẽ oiko aja, ombohekopyahu opa mba’e tekotevẽva oñemoañete hag̃ua apopyrã hekopete heta hendáicha. Umi ñoñe’ẽme’ẽ peteĩteĩ omboaje ha omboheraguapýta temimoĩmby ruvicha ha avei oĩta tapicha ojeiporavóva omoañete hag̃ua tembiapo mokõive temimoĩmby rupive.

Upéichante avei, umi ñoñe’ẽme’ẽ tembiaporãitépe g̃uarã ojehaíta mba’éichapa omba’apóta peteĩteĩ, Léi ha aporeko oñembohapéva, avei tekotevẽha oñembohysýi marandu oñondivegua, ojapóva mokõive temimoĩmby.

Ñoñe’ẽme’ẽ rupive, Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyha oñe’ẽme’ẽjey omoirũvo temimoĩmbykuérape ha omombarete avei tembikuaareka rembiapo ñe’ẽnguéra rehehápe.

Embajador Luis Fernando Ávalos og̃uahẽkuri Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyhápe (PÑS)

Embajador Luis Fernando Ávalos og̃uahẽkuri Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyhápe (PÑS)

Embajador Paraguái Retãygua oĩva Brasil-pe, karai Luis Fernando Ávalos, oñombyatýkuri Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyhára, Javier Viveros ndive, Sãmbyhyhára rógape.

Oñeñomongetahápe oñemomba’eguasu tembiapo oñondivegua ojerurehápe oñemombarete hag̃ua ñomoirũ umi guarani aty oikóva São Paulo Estado-pe, ikatuhag̃uáicha oñeñongatu ha oñemotenonde guarani ñe’ẽ ha aranduty.

Sãmbyhyhára Viveros omyesakã avei tuichamba’eha oñemotenonde  tembiapo pyahu oipytyvõtava ñemoirũ arandupy ha ñe’ẽ rehegua umi ypykuéra apytépe ko yvýpe, omombareteve hag̃ua ypykuéra jeroike.

“Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyha ha Repatriación Tavao omba’apo oñondive omboheko hag̃ua terarechauka ha kuatiatee moñe’ẽkõi”

“Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyha ha Repatriación Tavao omba’apo oñondive omboheko hag̃ua terarechauka ha kuatiatee moñe’ẽkõi”

Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyha (SPL) ha Repatriación Tavao omoneĩ hikuái omba’apóvo oñondive ombohape hag̃ua terarechauka ha kuatia tee moñe’ẽkõi, he’iháicha Léi 4251/10 “Ñe’ẽnguéra rehegua”. Ojehupytyséva oñondive ha’e guarani ñe’ẽ jehechauka castellano ykére heembiapokuérape tavaópe, oñemoañete hag̃ua tavaygua rekome’ẽmby ikatu hag̃uáicha oñemomarandu mokõive ñane retã ñe’ẽ tee rupive. Ko tembiapo joajúpe, PÑS ha Tava Repatriación Tavao omombarete tavayguára reko ñe’ẽnguéra ha arandupy ruíve, omotenonde hag̃ua guarani ha castellano jeporu joja opaite tape temimoĩmby ojapyhýva hembiapópe.

Ojejapo Yhú távape guarani jeporu tetã remimoĩmbýpe atymbo’erã, Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyha pytyvõ rupive

Ojejapo Yhú távape guarani jeporu tetã remimoĩmbýpe atymbo’erã, Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyha pytyvõ rupive

Yhú Tavaópe ojejapókuri guarani jeporu tetã remimoĩmbýpe atymbo’erã ojegueroguatáva Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyha (PÑS) rupive ha Yhú Táva Ñe’ẽnguéra Ñembohapeha Renda (ÑÑR) ñepytyvõme. Atýpe oĩkuri Dr. Arturo Rey Jara Espinoza, Yhú Táva Mburuvicha, omomba’eguasu ñane ñe’ẽ tee jeporu tetã remimoĩmbýpe, he’i avei guarani ha’eha ñande rekokatu ha jeroike ñe’ẽkuaaty ryepýpe.

Oñemombyaty hikuái Yhú Táva mba’apohára, Instituto de Previsión Social (IPS), ñe’ẽasãiharakuéra, Radio Madrigal 93.3 FM ha kuatiahaipyre tavayguáva, avei mbo’ehára, mbo’ehao moakãhára ha mbo’esupervisor-kuéra. Upéicha avei Yhú Táva Hospital Distrital rérape oĩva, Liga Yhuense de Deportes, Ateneo de Lengua y Cultura Guaraní ha Ministerio Público mba’apohára. Upépe avei oĩkuri Elena Caballero de Merelez, Ñe’ẽnguéra Ñembohapeha Renda (ÑÑR) omyakãva ha omoirũva chupe Nidia Ocampos, omomba’eguasu ñe’ẽkõi rembiapo.

Ko atymbo’erã oiko Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyha rembiapo apytépe, oĩhaguépe Alcibíades Brítez Arrúa, Ñe’ẽnguéra Rape’apo Moakãhapavẽ, ha Diego Duarte, Ñe’ẽnguéra Rekoguatarã Mbohapeha, omyesakãva mokõive ñe’ẽ rehegua jeporu tetã rembiapópe ha avei Léi 4251/10 Ñe’ẽnguéra rehegua ha Tembiapoukapypavẽ 6797/17 he’iháicha, oñemohendáva Ñe’ẽnguéra Ñembohapeha Renda (ÑÑR) tetã remimoĩmbykuérape.

Ko tembiapo oĩ guarani ñe’ẽ rekoñemombarete rehegua Yhú Táva mba’apópe, ohechaukáva Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyha ha Yhú Táva Mburuvicha rembipota oñemombarete hag̃ua mokõive ñe’ẽ tee jeporu tetã rembiapópe, péicha ojeroike hag̃ua mokõive ñe’ẽtee temimoĩmbýpe.

Atymbo’erã guarani jeporu rehegua Tetã Ñangarekopy Sãmbyhyha ryepýpe

Atymbo’erã guarani jeporu rehegua Tetã Ñangarekopy Sãmbyhyha ryepýpe

Tetã Ñangarekopy Sãmbyhyha (TÑS) ha Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyha (PÑS) ojapo atymbo’erã irundy ára pukukue, omombarete hag̃ua guaranI ñe’ẽ jeporu, ñomongeta ha ijehai rupive, ojepurukuaa hag̃ua tetã rembiapópe.

oñemoañeteháicha Léi 4251/10 “Ñe’ẽnguéra rehegua”, ombopokatúva ojepuru hag̃ua mokõive ñe’ẽ tee ñane retãme kuatia ha tekuái rembiapópe.

Ñomongeta ha tembiapo oñondive rupi, ko atymbo’erã ombojerovia guarani ñe’ẽ ojehecha hag̃ua ñane retã reko teéramo ha avei tembiapo ñe’ẽ jeroikéramo, omoneĩvo PÑS ha TÑS rembipota oñemotenonde hag̃ua ñe’ẽnguéra rekoguata Paraguáipe.

Medalla Milagrosa Mbo’ehao ombojerovia Lengua de Señas Limpio távape

Medalla Milagrosa Mbo’ehao ombojerovia Lengua de Señas Limpio távape

Lengua de Señas arapokõindy ha Lengua de Señas Arapy tuichakue javeve ára ñemomorã ryepýpe, Medalla Milagrosa Mbo’ehao Subvencionada, Limpio távape, oguata hikuái tapeguasúre.

Tekombo’e atypegua—temimbo’e, mbo’ehára ha ogaygua reheve— ohasa tapeguasúre ohechauka hag̃ua mba’éichapa tekotevẽ oñemombarete ñe’ẽ rembiporu ha avei ombojerovia hag̃ua Lengua de Señas Paraguaya-pe (LSPy).

Ojeheróva “Ndaipóri Yvypóra Rekome’ẽmby Lengua de Señas-‘ỹre”, ko tembiapo ohechauka mba’éichapa tuichamba’e ojeroike LSPy tembiporu añetetéramo, ikatuhag̃uáicha umi yvypóra ohendu’ỹvape ojeroike avei tekoatýpe.

Aty Irundyha Consejo Nacional de Afrodescendientes (CONAFRO) rehegua

Aty Irundyha Consejo Nacional de Afrodescendientes (CONAFRO) rehegua

Aty Irundyha Consejo Nacional de Afrodescendientes (CONAFRO) rehegua, oikókuri Archivo Nacional-pe, arapokõi ohasaramóva 17 jasyporundy 2025-pe. Oñemba’apokuri ojehechajey ha oñemoneĩ hag̃ua Plan Nacional de Promoción, Fomento y Protección de los Derechos Humanos de las Personas Afrodescendientes, apopyrã.

Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyha (PÑS) rérape oĩkuri Ypykuéra Ñe’ẽ Ñeñongatu ha Ñemyasãi Myakãhapavẽ mba’apohára Esmilse Ramírez.

Ko tembiapo tuichaiterei mba’e, oñembojoajúgui atyháicha Plan Nacional, ombohapéva afrodescendiente retãygua derecho ñemyasãi ha iñangareko Paraguáipe.

PÑS omoirũ evento regional bilingüísmo rehegua

PÑS omoirũ evento regional bilingüísmo rehegua

Ko arapokõime Santiago (Misiones)-pe, oikókuri Amandaje Peteĩha “Fusión Lingüística y Bilingüismo (Jopara I)” rehegua. Ñe’ẽrapereka Moakãhapavẽ motenondeha, karai Arnaldo Casco Villalba, Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyhapegua, oñe’ẽkuri ko amandajépe.

Moakãhapavẽ Arnaldo Casco Villalba, ohesaỹ’ijókuri « Interferencia lingüística mutua entre guaraní y castellano » rehe,  omyesakãvo mba’eichaitépa mokõive ñe’ẽ ijeporu rupive oñomoambuekuaaha ojojuhúma guive.

Ambue tapicha katupyry ha mba’apokuaahára Paraguái ha Argentina retãygua avei oñe’ẽkuri ko amandajépe. Casa de la Cultura henyhẽte henduháragui, umíva apytépe oĩkuri uperupigua mburuvichakuéra, arandupy myakãhára, mbo’ehára ha temimbo’e heta hendáguio oúva.

Apoukapy rupive, Amandaje Peteĩha «Fusión Lingüística y Bilingüismo (Jopara I)» oñemomba’e interés lingüístico– ramo PÑS guive.

Ko tembiapo ombosako’i Santiago Tavao, Comisión de Protección del Patrimonio Cultural, Asociación de Educadores, ha grupo de Gerentes Culturales ha Creatividad Santiago (GECCSA) ñepytyvõme.

Oñembokatupyry Alto Paraná Tavusuo ha Tavao

Oñembokatupyry Alto Paraná Tavusuo ha Tavao

Oñemoañetévo Léi 6530/20, Dirección General de Lengua de Señas, Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyhapegua, ojapókuri mbohapy ñembokatupyry «Estrategias de Comunicación y Asistencia para Personas Sordas en la Función Pública» rehegua.

Ko’ã ñembokatupyry oñemotenonde Ciudad del Este, Juan León Mallorquín, ha Santa Rita tavaópe, Alto Paraná tavusúpe.

Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyha (PÑS) rérape oĩkuri Luiz Fernández ha Karin Mendoza.

Skip to content