Skip to main content
FENOB-UNA ohechakuaa guaraní ñe’ẽ ‘de interés institucional y cultural-ramo’

FENOB-UNA ohechakuaa guaraní ñe’ẽ ‘de interés institucional y cultural-ramo’

Guaraní Ñe’ẽ Ára jeguerohory apytépe, Facultad de Enfermería y Obstetricia Universidad Nacional de Asunción-pegua (FENOB-UNA) tetã mbo’ehaovusuháicha ohechakuaa guaraní ‘de interés institucional y cultural-ramo’.

Ko apoukapy, ipapapýva C.D. N.º 316-00-2025 ha oñeguenohẽva’ekue 25 jasypoapy 2025-pe, ipype he’i guarani oñemomba’étaha hekoitépe mbo’ehaovusu ryepýpe, omombaretévo ijekuaauka ha tojeporu katui tekombo’epy ha arandukuaápe.

Péicha FENOB-UNA ohechauka ojepytasoha ñane retã arandukuaa rehehápe ha guarani ñemombareterã rehe.

Opavave mbo’ehaogua ha maymave tapichakuéra ohechapaitesérõ ko apoukapy oikekuaa código QR rupive ojuhútava mbo’ehaovusu marandúpe térã iñanduti roguépe www.fenob.una.py

Oñeguenohẽ oñemomorãvo Guarani Ñe’ẽ Ára rehe, ohechauka jeývo ñane ñe’ẽ ha’eha ñane arandukuaa rechaukaha ha avei omombaretévo guarani jehekombo’e ha ijeporu ko mbo’ehao rembiapo apytépe.

Ñe’ẽarandu Ñarrativa Guaranimegua rehegua oikókuri Instituto Superior de Lenguas, UNA-pe

Ñe’ẽarandu Ñarrativa Guaranimegua rehegua oikókuri Instituto Superior de Lenguas, UNA-pe

Guarani Ñe’ẽ   Arapokõindy ryepýpe, Instituto Superior de Lenguas, UNA, ombosako’íkuri peteĩ Ñe’ẽarandu Ñarrativa Guaranimegua rehegua, kóva omyakã karai Javier Viveros, Licenciatura en Lengua Guaraníme g̃uarã, avei oĩkuri mbo’ehára, temimbo’e ha ambue mburuvicha ha mba’apohára ko mboehaovetepegua.

Upéichante avei ko atýpe oĩkuri temimbo’ekuéra ojapóva Postgrado Tetã Mbo’ehaovusu Concepción-guápe.

Presentaron «Pedro Páramo» en guaraní en la Casa de la Integración de CAF

Presentaron «Pedro Páramo» en guaraní en la Casa de la Integración de CAF

Aranduka Pedro Páramo guaraníme, mombe’upyrusu recharamomby ohaiva’ekue karai Juan Rulfo México-gua, ojeikuaauka ko ararundy 27 jasypopay jave, 10:00 aravópe,  Casa de la Integración CAF rógape.
Ko aranduka guaranímegua ojapókuri kuñakarai Susy Delgado ojehecharamóva ñe’ẽpapára ha ñe’ẽasaháraramo, ko tembiapo oomboguata oñondive Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyha, Tetã Arandupy Sãmbyhyha ha México Embajada Paraguaipegua ñepytyvõme, oykeko avei Academia Paraguaya de la Lengua Española Guarani Ñe’ẽ Rerekuapavẽ.


PÑS guive oñemomba’eguasu ko ñe’ẽasa, kóva oipytyvõ rupi guarani ñe’ẽ imbareteve hag̃ua, ha’érupi avei ñe’ẽ ojeiporuvéva paraguáipe, kóichagua tembiapo oipytyvõ mbarete ñane ñe’ẽ oñemboyvate ha ojeporumeme hag̃ua mamo hendápe.

Oĩkuri ko aranduka jeikuaaukahápe:

Susy Delgado, ko aranduka ñe’ẽasahára

Arnaldo Casco Villalba, Ñe’ẽnguéra Rapereka Moakãharapavẽ, PÑS-pegua

Juan Manuel Nungaray, México Embajador Paraguaipegua.

Ko aranduka oĩma mokõive ñe’ẽme guarani ha castellano-pe, oñemyasãiva Editorial Rosalba ñepytyvõme.

PÑS sãmbyhyhára og̃uahẽ Universidad Jesuita rógape

PÑS sãmbyhyhára og̃uahẽ Universidad Jesuita rógape

Paraguái Ñe’enguéra Sãmbyhyhára, karai Javier Viveros, og̃uahẽkuri Universidad Jesuita del Paraguay rógape oñemongeta hag̃ua imburuvichakuéra ndive tembiapojoajurã rehe, mokõive temimoĩmby ikatúva omboguata oñondive, taha’e tembikuaareka ha tembiapoasãi rehegua, ko’ýte umi pa’i Bartomeu Meliá rembiapokue reheguáva.

Ko mbo’ehaovusu mbohapehára, karai Mariano García Díaz omog̃uahẽ karai sãmbyhyhárape ha karai Daniel Cabrera ogueraha ichupekuéra Meliá arandukakotýpe.

Karai Viveros-pe omoirũ Ñe’ẽnguéra Rapereka Moakãhapavẽ mba’apohara’aty, omotenondéva imoakãhapavẽramo karai Arnaldo Casco Villalba.

Guarani ñe’ẽ ára: PÑS ome’ẽ jopói Rohayhu Che Ñe’ẽ  2025

Guarani ñe’ẽ ára: PÑS ome’ẽ jopói Rohayhu Che Ñe’ẽ  2025

Guarani ñe’ẽ ára ryepýpe, Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyha (PÑS) omboguatákuri Jopói Rohayhu Che Ñe’ẽ 11-ha, ojehechakuaávo tapicha, temimoĩmby ha mayma omokyre’ỹ, omyasãi ha omombaretéva guive guarani ñe’ẽ hembiapoha guive. Ko aty ojejapókuri Congreso Nacional Biblioteca ha Archivo Central rógape ha upépe ijatýkuri heta guarani rayhuhára, mba’apohára ha mburuvichakuéra oúva hemimoĩmby rérape.

Ko aty jehechakuaarãme oúkuri heta mburuvicha, maranduasãihára, mba’eapoporãmby apohára ha tetãyguára omomba’eguasúva ñane ñe’ẽ guarani ha omba’apóva hembiapo renda guive ko ñe’ẽ iñasãi ha imbarete hag̃ua. Ñane retã purahéi guasu ojepuraheipa rire guaraníme, soprano ha Orquesta Sinfónica del Congreso Nacional (OSIC) rupive, Policía Nacional puraheihara’aty opurahéi avei umi purahéi ñane ñe’ẽ guaraníme oĩva. Uperire, ojehechauka peteĩ ta’ãngamýi Rohayhu Che Ñe’ẽ  rehegua PÑS HA Ministerio de Tecnologías de la información y Comunicación (MITIC) ombosako’iva’ekue oñondive.

Umi ojehechakuaáva apytépe oĩkuri Popu TV, Joel Sandino Gaona Villanueva, familia Sánchez Bogado (Karai Kola ha Ña Saturnina), Domingo Adolfo Aguilera Jiménez, Facultad de Filosofía UNE, Luis Alberto López, Ueno Bank, Pechugón, puraheihára Pablo Barrios ha Myrian Beatriz Ruiz, ñoha’ãnga’aty Actuarteatro & A lo Luque Teatro,  ha ñe’ẽ ayvu poruhára, kuñakarai Eduarda Centurión, ha ambueve

Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyhára, karai Javier Viveros omoñepyrũ ko aty omomora ha ohechakuaávo guarani ñe’ẽ jeporu katui opaite hendápe. Uperire oñemoñe’ẽ ha ojeikuaauka PÑS Apoukapy 212/25 ohechakuaáva guarani ñe’ẽ rayhuharakuérape oiporúva ko ñe’ẽ hembiapoha guive.

PÑS ko jopói rupive ohechauka ojepytasoha omyasãi ha omombarete hag̃ua guarani ñe’ẽ, ohechakuaávo mayma oipytyvõvape ikatu hag̃ua ko ñane ñe’ẽ hekoveresãi ha toijeporu katui ñane retã mba’erekopy teeháiha.

Guarani rayhuhára ojehechakuaáva 2025 – Rohayhu Che Ñe’ẽ (11-ha)

MARANDUASÃI

1) Ta’ãngambyry Marandu’asãiha

– Popu TV

– Joel Sandino Gaona Villanueva

– Mariano Alejo López

2) Puhoe Marandu’asãihára

– Luis Gonzaga Sánchez

3) Ñandutirogueasãi

 – Familia Sánchez Bogado

 – Marcelo Tae Shin

TEKOMBO’E

– Domingo Adolfo Aguilera Jiménez

 TEKOMBO’EPAVẼ

 – Facultad de Filosofía – UNE

 VILLA HAYES TAVAO MBURUVICHA

– Luis Alberto López

ÑEMUREKO REH

– ueno bank

 – Pechugon

PUMBASY REHEGUA

– Pablo Barrios

 – Las Hermanas Grance

– David Portillo Bianciotto

– Bernardo Ariel Gómez Rodas

– Palma Loma Blues

 – Myrian Beatriz Ruiz

TEMBIAPOJEGUA HA ÑE’ẼPORÃHAIPYRE REHEGUA

  – Actuarteatro & A lo Luque Teatro

  MBA’YRUVEVE REHEGUA

– Marcos Casco Silva

  GUARANI ÑE’Ẽ AYVU ÑONGATUHÁRA

  – Eduarda Centurión

Oikókuri mbohapyha aty Consejo Nacional de Afrodescendientes rehegua

Oikókuri mbohapyha aty Consejo Nacional de Afrodescendientes rehegua

Léi Ppy 6940/2022 ryepýpe, ararundy 20 jasypoapy 2025 arýpe, oikókuri mbohapyha aty Consejo Nacional de Afrodescendientes rehegua, ko aty ojejapo Espacio Cultural Staudt rógape, opytáva Iturbe 333 ha Mariscal Estigarribia ojoasahápe.

Ko aty oñemboguatákuri 09:00 aravo guive 12:00 aravo peve ha upépe oñehesa’ỹijo ha oñemba’apo Plan Nacional de Promoción, Fomento y Protección de los Derechos de las Personas Afrodescendientes, kóva oñemboguata mburuvicha ha tetãyguára rérapegua ñepytyvõme.

Ko’ápe oĩkuri avei Ypykuéra Ñe’ẽ Ñeñongatu ha Ñemyasãi Moakãharapavẽ, kuñakarai Rossana Bogado de Orué, omoirũva’ekue ko tembiapo Paraguái Ñe’ẽnguéra sãmbyhyha rérape, umi tapicha ohova’ekue omba’apo joaju ha jokupytýpe.

Oñemba’apo kyre’ỹ ojejúvo ñe’ẽryru audiovisual multilingüe apópe

Oñemba’apo kyre’ỹ ojejúvo ñe’ẽryru audiovisual multilingüe apópe

Ñe’ẽnguéra Rapereka Moakãhapavẽ mba’apohara’aty, Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyha (PÑS) ryepýpegua oñembyatýkuri ko arapópe omba’apo hag̃ua lexicógrafa ha mbo’ehára mbo’ehaovusúpegua Estela Peralta ndive.

Ko aty oñembosako’i ikatuhag̃uáicha oñemba’apove ñe’ẽryru audiovisual multilingüe apo rehe, kóva ñepyrũrã ogueroikéta guarani, castellano ha lengua de señas, ha voikoiete ojejuhúta en línea ojehepyme’ẽ’ỹme mba’evete ojeiporu hag̃ua.

Oñemba’apo aty Macharety ñe’ẽ ñeñongatu ha ñembokuatiarã rehe

Oñemba’apo aty Macharety ñe’ẽ ñeñongatu ha ñembokuatiarã rehe

Ypykuéra aty Macharety (Pueblo Guarani rehegua), opytáva Mariscal Estigarribia táva, Boquerón tavusúpe, oñemboguatákuri peteĩ tembiapo ojehapereka ha oñeñongatu hag̃ua ko guarani ñe’ẽ ojeiporúva Chákope. Ko tembiapo oike apopyrã ohekáva tojejapo peteĩ tembiporu lexicográfico guarani ñe’ẽ Chákogua reheguápe, ikatuhag̃uáicha oñeñongatu ha oñemombarete jey ijeporu mamo hendápe ha opiate mba’erã.

Ko atýpe oipytyvõ mbarete mbo’eharakuéra tendagua María Juana
Guainer, María del Pilar Miguel Franco ha Bernardo Acosta Pitoe, ha’ekuéra omog̃uahẽ ikuaapy ha iñarandu ko ñe’ẽ rehegua ha’erupi isy ñe’ẽ, iñe’ẽ ypy.

 Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyha rérape omba’apo kuñakarai Sonia Ávalos, Ypykuéra Ñe’ẽ Oguepotáva Ñemoĩngove ha Ñemombaretejey Mbohapehára ha mba’apohára Zeneida Quiñónez, mokõivéva omba’apo Ypykuéra Ñe’ẽ Ñeñongatu ha Ñemyasãi Moakãhapavẽ ryepýpe, ha’ekuéra oykeko ha omba’apo kyre’ỹ oúvo ko ñe’ẽndy oñeñongatu ha oñemohenda hag̃ua hekopete.

Caaguazú Tavusuo ha PÑS oñe’ẽme’ẽ oñemotenondévo kuatia ha techaukaha ñe’ẽkõime, Léi 4251/10 he’iháicha

Caaguazú Tavusuo ha PÑS oñe’ẽme’ẽ oñemotenondévo kuatia ha techaukaha ñe’ẽkõime, Léi 4251/10 he’iháicha

Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyha (PÑS) oñombyatýkuri Caaguazú Tavusuo remimoĩmby ndive oñe’ẽ hag̃ua kuatia ha techaukaha jeporu mokõive ñe’ẽ teépe, he’iháicha Léi N.º 4251/10 “Ñe’ẽnguéra Rehegua”.

Upe atýpe oĩkuri PÑS rérape karai Diego Duarte, Ñe’ẽnguéra Rekoguatarã Mbohapeha, Ñe’ẽnguéra Rape’apo Moakãhapavẽ rupi, Tavusuo rérape oĩkuri kuñakarai Daiana Franco ha Sandra Torales, mba’apohára, Tekombo’e Pytyvõha guive.

Ko jojuhu rupi oñeñe’ẽme’ẽ oñemba’apo ha oñopytyvõvo ikatu hag̃uáicha oñemog̃uahẽ umi mba’e he’iháicha Léi. Avei, ojepyta oñemotenondetaha ko apopy oñomongeta rire temimoĩmby Mburuvichakuéra ndive.

Caaguazú Tavao ha PÑS oñe’ẽme’ẽ oñemotenondévo ñe’ẽkõi jeporu hekopete, Léi 4251/10 he’iháicha

Caaguazú Tavao ha PÑS oñe’ẽme’ẽ oñemotenondévo ñe’ẽkõi jeporu hekopete, Léi 4251/10 he’iháicha

Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyha (PÑS) oñombyatýkuri Caaguazú Tavao remimoĩmby ndive oñe’ẽ hag̃ua kuatia ha techaukaha jeporu mokõive ñe’ẽ teépe, he’iháicha Léi N.º 4251/10 “Ñe’ẽnguéra Rehegua”.

Upe atýpe oĩkuri PÑS rérape Diego Duarte, Ñe’ẽnguéra Rekoguatarã Mbohapehára, oĩva Ñe’ẽnguéra Rekoguatarã Moakãhapavẽ ryepýpe. Caaguazú Tavao rérape katu oĩkuri Nevil Leguizamón, Tekombo’e Moakãhára.

Ko ñomongetápe, tavao ruvichakuéra he’i ikatuha oñemba’apo ñondive ha mbeguekatúpe, ikatu hag̃uáicha ojejapo Léi Ñe’ẽnguéra rehegua he’íva, oñemomba’eguasúvo guaraní ñe’ẽ teeha ha avei tavayguakuéra rembiporu.

Skip to content