Skip to main content
PÑS ombohéra Payvoma ñe’ẽ moñe’ẽrã’i rehe Sanapaná aty ndive

PÑS ombohéra Payvoma ñe’ẽ moñe’ẽrã’i rehe Sanapaná aty ndive

Ypykuéra Ñe’ẽ Ñeñongatu ha Ñemyasãi Moakãhapavẽ (YÑÑÑM) omotenonde aty ñemoñe’ẽasa ha jehechakuaa ogueroguata hag̃ua Payvoma ñe’ẽmegua ta’angambyrýi moñe’ẽrã’i ñembohape, oñemba’apo joajúpe Sanapaná aty ruvicha ha tapicha oikéva atykuérape.

Moakãhapavẽ mba’apohára atýpe oĩkuri Ramón Barboza, Ypykuéra Ñe’ẽ Ñemyasãi ha Ñeñongatu Moakãhapegua, Esmilse Ramírez ha Derlis Navarro— og̃uahẽ Comunidad Nueva Promesa-pe, oĩva Teniente Irala Fernández tavaópe. Ko atýpe oñemba’apo oñemoñe’ẽasa ha oñemosarambi hag̃ua Payvoma ñe’ẽmegua ta’ãngaryrýi ha avei mokõive ñane retã ñe’ẽtee rehegua.

Umi tembiapo oñemotenonde joajúpe Aldea 2 ruvicha, don Delfrain Colmán, ha mbo’ehára Eliriano Bolívar ndive, ha ojejuhu 25 aravo’i rupi ta’angambyrýi moñe’ẽrã’i hekopete momyatyrõmbyre.

Oiko haguépe mokõiha aty, umi oĩva ta’angambyrýpe —don Semeterio Gómez, doña Meriquita Echeverri, don Higinio Torres ha don Magno Miguel— ohechakuaákuri tembiapo rupi, oñemba’apo joajúpe mokõive aldea ruvichakuéra ndive. Avei oñeñe’ẽ umi tembiapo pyahu rehe oñemotenondétava ary 2026-me, omoneĩ mbaretevévo PÑS rembipota ypykuéra ñe’ẽ ñongatu, ñemombarete ha ñemyasãi rehe.

Oñeguenohẽ Aché Ñe’ẽndy Mbohapy Ñe’ẽme ha Aplicación pumbyrýpe

Oñeguenohẽ Aché Ñe’ẽndy Mbohapy Ñe’ẽme ha Aplicación pumbyrýpe

Comunidad Puerto Barra, Naranjal tavao, Alto Paraná tetãvorépe, oiko peteĩ aty tuicháva oikéva mbohapyháicha Aché tavaygua ruvicha poteĩ comunidad Achepegua. Ko atýpe ojehechaukákuri Aché–Guaraní–Castellano Ñe’ẽndy Mbohapy Ñe’ẽ ha avei aplicación pumbyrýpe oñembosako’íva pumbyry rupive, peteĩ tembiporupyahu ikatúva omoingeporãve Aché ñe’ẽ jeporu Tecnologías de la Información ha Comunicación rupive (TIC). Ko tembiapópe oĩkuri Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyhára, Javier Viveros, ha Ypykuéra Ñe’ẽ Ñeñongatu ha Ñemyasãi Moakãhárapavẽ, Rossana Bogado.

Aché tavaygua omoakãkuri tembiapo jeporavorã ha jehechakuaa pukukue, ojegueroguatáva Letras Paraguay ndive ha oykekóva técnicamente Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyha (PÑS). Ko tembiapo ryepýpe ojehechakuaákuri Mag. Gundolf Niebuhr rembiapo joaju, omba’apo mbaretéva tembiporu digital rehe, ha’e oykekóva tuichaháicha ñe’ẽtekuaa ha arandupy ñemopu’ãme.

Ko tembiapo ha’e peteĩ jehotenonde Aché ñe’ẽ arandupy ñemomba’eguasúpe, ha PÑS omoneĩjey iñe’ẽme’ẽ omog̃uahẽ hag̃ua opa tetãygua ikatuha oike hekopete iñe’ẽme’ẽme tembiporupyahu rupive.

Ypykuéra Ñe’ẽ Ñeñongatu ha Ñemyasãi Moakãhapavẽ (YÑÑÑM) mba’apohára oykeko Toba Maskoy ypykuéra ruvicha jeporavópe.

Ypykuéra Ñe’ẽ Ñeñongatu ha Ñemyasãi Moakãhapavẽ (YÑÑÑM) mba’apohára oykeko Toba Maskoy ypykuéra ruvicha jeporavópe.

Ypykuéra Ñe’ẽ Ñeñongatu ha Ñemyasãi Moakãhapavẽ (DGDPLI) mba’apohára omoakã peteĩ aty ñemyesakã rehegua Toba Maskoy ypykuéra ndive, oikóva Teniente Irala Martínez Távape, Presidente Hayes tetãvorépe, ipytyvõvo ichupekuéra ombohape hag̃ua Red de Promotores Lingüísticos.

Darío Leiva, Campo Aroma táva’i ruvicha, Casanillo ypykuéra comunidad rehegua, ha avei oykekóva chupe ambue tavayguára, ijapytepekuéra pe oñe’ẽva iñe’ẽ ypykue, omombe’u DGDPLI mba’apoharakuérape mba’eichaitépa oĩ ko’ag̃aite Toba Maskoy ñe’ẽ rekokuaa. Ko tembiapópe oĩkuri Ramón Barboza, Ypykuéra Ñe’ẽ Ñeñongatu Mbohapeha , ha avei mba’apoharakuéra Esmilce Ramírez ha Derlis Navarro.

Aty jave, umi oĩva’ekue ohechauka mba’eichaitépa ikangy iñe’ẽnguéra, ha he’i mitãnguéra ha kakuaakuéra ndoiporuveimaha iñe’ẽ tee ñomongetápe ára ha ára, upéicha ikatu opa ko ñe’ẽ. Ko tava’i ojerure pytyvõ temimoĩmby rupi, ha avei oñemboguejy ha oñemohenda hag̃ua tembiporu audiovisuales ikatúva oykeko ñe’ẽ ñongatu, ñemoingovejey ha ñemboherakuã tenonderã.

SPL omyasãi ha omombarete Lengua de Señas Paraguaya Léi Concepción tavaoha rupi

SPL omyasãi ha omombarete Lengua de Señas Paraguaya Léi Concepción tavaoha rupi

Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyha (PÑS) mba’apoharakuéra omyakã tembiapo jegueroguatáva Concepción tavaoha rupi, oñandu ha oikuaa porãve hag̃ua Lengua de Señas Paraguaya (LSPy) Léi, omombaretéva ñomongeta añetete ha avei oñemoañete hag̃ua tekome’ẽmby he’íva upe tendápe.

Ko jeike pyahu rupi, SPL mba’apohárakuéra og̃uahẽ Paso Barreto Tavaópe, oikuaauka hag̃ua upe Léi rehegua marandu, ha omba’apo hag̃ua mokõive temimoĩmby oñondive. Oĩkuri Pytyvõhára Pavẽ Ricardo Daniel Paredes ha ambue omba’apóva hendive. Upéi oho hikuái Belén Tavaópe, oĩhápe Tavao Mburuvicha Javier Peralta ha hendive omba’apóva. Avei oñeg̃uahẽ Horqueta Tavaópe, oĩhaguépe Pytyvõhára Pavẽ Liliana Barboza ha ambueve tapicha omba’apóva upe tendápe.

Ko’ã atýpe oñehesa’ỹijo ichupekuéra LSPy rehegua oñembohapéva, ipyahúva tetã rembiapoguasu rehe, ha upéi ojehechauka mba’éichapa municipalidadkuéra ikatu omotenonde tembiapo omoneĩ ha omokyre’ỹva derecho lingüístico tapicha ohendu’ỹva rehegua. Mburuvicha kuéra omomba’e ko jeike ha he’i oĩha hikuái oñeha’ã hag̃ua omoheñói política oike porãva ha oñangarekóva ñe’ẽnguéra rehe

Ko tenda rupi jeike oĩ PÑS rembiapokue tenondegua ryepýpe, oipota ñane retã tuichakue javeve Lengua de Señas Paraguaya toñemomba’e, tojehecha ha tojeporu tembiapo tetãygua rekópe.

PÑS oĩkuri tembirechauka tekombo’e ryepýpe

PÑS oĩkuri tembirechauka tekombo’e ryepýpe

Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyha (PÑS) oykeko ha oiporavo mba’ejerovia rehegua X Jornada Internacional sobre Traducción, Investigación, Diversidad Cultural y Lingüística-pe, upépe ohechauka ijehegui tembikuaapy ha tembiapo temimoĩmbýpe, oipytyvõva Paraguái rekove ñe’ẽnguéra hetakue ha arandupy ñemombaretépe.

Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyhára Javier Viveros oĩkuri tembiapo ñepyrũme  X Jornada-pe, ha omomba’eguasu oguerekóva ñe’ẽnguéra politika tetã rembiapo guasúpe, ha avei he’i tekotevẽha oñemoasãi ha oñemombarete derecho lingüístico opavavete tetãyguára apytépe.

Temimoĩmby rérape, Arnaldo Casco Villalba, Ñe’ẽnguéra Rapereka Moakãhapavẽ, ome’ẽ iñe’ẽ “Bilingüismo guaraní – castellano avajeipapa ha poranduetakuérape”, ha ohechauka tuicha tekotevẽha ojeipuru indicador lingüístico hekoite ha ipyahuvéva umi mba’ekuaarã avajeipapakuérape g̃uarã.

Upéi, Ypykuéra Ñe’ẽ Ñeñongatu ha Ñemyasãi Moakãhapavẽ, omoakãva Rossana Bogado, omombe’u tembiapo ojejapóva ñe’ẽnguéra ypykuéra ñongatupy rehe, oykekóva atyguasu ypykuéra rehegua Paraguáipe.

Ipahápe, Celia Godoy, Lengua de Señas Moakãharapavẽ, ohesa’ỹijo “Léi 6530/20 Lengua de Señas Paraguaya (LSPy), “Jemotenonde ha Tembiaporã” rehe. Iñe’ẽme ohechauka mba’éichapa oiko ko Léi ñemoañete, mba’épa ojejapóma ha mba’épa ojejapoveva’erã jeikekuaa ha ñemoañete rehehápe.

PÑS omoneĩjey iñe’ẽme’ẽ, oñangareko, omombarete ha oipytyvõ hag̃ua opaite Paraguái ñe’ẽnguérape.

PÑS ha Universidad Gran Asunción omboheraguapy Ñoñe’ẽme’ẽ omba’apojoaju hag̃ua 

PÑS ha Universidad Gran Asunción omboheraguapy Ñoñe’ẽme’ẽ omba’apojoaju hag̃ua 

Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyha (PÑS) ha Universidad Gran Asunción (UNIGRAN) omboheraguapy peteĩ Ñoñe’ẽme’ẽ Guasu omba’apo joaju hag̃ua mokõive temimoĩmby.

Pe aty oiko Sãmbyhyhára koty ryepýpe, ha upépe mokõive tetã remimoĩmby ruvicha omomba’eguasu oñembojoaju ha oñembojuehe hag̃ua tembiapo, ojehupívo tembiaporã ñe’ẽnguéra rehegua. Ko ñoñe’ẽme’ẽ rupive, mokõive ogueroguata iñepytyvõ ikatuháicha oñemotenonde tembiapo pyahu mbo’ehaovusu ha tetã remimoĩmby apytépe.

Pe ñoñe’ẽme’ẽme oĩ avei toñemohenda peteĩ Aty Tembiapo, PÑS ha UNIGRAN remimoĩmby pa’ũme, oipytyvõtava oñembohapete hag̃ua tembiapo, oñangareko hag̃ua jejoko’ỹre ñomomarandu ha oñemba’apo porã hag̃ua umi tembiapo osẽtava ko ñoñe’ẽme’ẽgui.

Ko ñoñe’ẽme’ẽ omboheraguapy rire, PÑS omombe’u jey iñe’ẽme’ẽ toñemombarete ñe’ẽnguéra hetakue ha toñemba’apo joaju temimoĩmby arandupy rehegua ndive, oñemotenonde hag̃ua ñe’ẽita jeporu ha opaichagua ñe’ẽ rehegua política Paraguáipe.

Oñemohu’ã Mbo’epy Guaraní Comunicativo Coronel Oviedo Tasyovusúpe

Oñemohu’ã Mbo’epy Guaraní Comunicativo Coronel Oviedo Tasyovusúpe

Coronel Oviedo Tasyovusúpe oikókuri Guaraní Comunicativo Mbo’esyry ñemohu’ã oku’éva tapicha omba’apóva tesãirã rehe. Ko tembiapo omombarete Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyha (PÑS), oñemoneĩva Tesãi ha Tekoporãve Motenondeha (MSPBS) rupive, ha Ñe’ẽnguéra Ñembohape Renda (ÑÑR) ryepýpe, umi ñoñe’ẽme’ẽ temimoĩmbygua rupive.

Ko mbo’esyry oguerekókuri 40 aravo tekombo’e ryepýpe, ha ombyaty 85 tapicha omba’apóva tesãi rehe: mba’apohára administrativo, pohãnohára ha hasýva rerekua. Oñeha’ã hikuái omombarete iñe’ẽkuaaty guaraníme ikatuhag̃uáicha ombohape porãve marandu ha ñomongeta opavavete tasyópe oikévandi.

Mbo’epýpe ojehupi guaraní rehegua pyporéko tesãi jeporuhápe, oñemyesakã avei mba’éichapa guarani ha’eha peteĩ tembiporu tuicháva oñemba’apo hag̃ua, ha oñembo’e ñe’ẽrapereka tuichakue: ñe’ẽtekuaa ypy, achegety, ñemomaitei, hasývare ñangareko iñe’ẽteépe. Upéicha avei ojejapo ñembosarái, ohechauka hag̃ua mba’éichapa oiko ñomongeta pohãnohára-hasýva ndive tasyópe, ohechaukakuévo oipytyvõhague chupekuéra ñemoarandu ojapova’ekue.

Mbo’epy ñemohu’ãme oĩkuri Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyhára, Javier Viveros, ha omomba’eguasu mba’eichaitépa oñeñangareko ha ojehekombo’e umi tapicha; omyesakã avei guaraní jeporu tesãi jeporuhápe ha’eha peteĩ mba’e tenondegua oñeme’ẽvo tavayguápe ñangareko oike guive osẽ meve.

Oĩ avei Alcibiades Brítez, Ñe’ẽnguéra Rape’apo Moakãhapavẽ, ha Diego Duarte, Ñe’ẽnguéra Rekoguatarã Mbohapeha (PÑS), ha’ekuéra omomba’e avei mba’eichaitépa temimbo’ekuéra hetia’e oñemoarandukuévo.

Upéicha avei oĩkuri Juan Marcelo Estigarribia, Motenondehára Pytyvõha Moakãhára (TTM); Dra. Lorena Ocampos, Coronel Oviedo Tasyovusu Pohãnohára Moakãhára; ha María Victoria Palma, ÑÑR rerekua, ha’ekuéra he’i tekotevẽha oñembohekoporãve política lingüística tesãi rehegua opa hendárupi.

PÑS ha MSPBS omoneĩjey iñe’ẽme’ẽ oñemombarete hag̃ua guarani jeporu tetã rembiapópe, hákatu ko’ýte oĩhápe hasýva, ñomongeta hekopete ha tesakãme omoporãve katuete tembiapo.

PÑS ome’ẽkuri jopói AranduPy 2025 pegua, Casa de la Integración rógape. 

PÑS ome’ẽkuri jopói AranduPy 2025 pegua, Casa de la Integración rógape. 

Paraguái Tembikuaahára  Árape, Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyha (PÑS) ogueroguatákuri  jopói ñeme’ẽ AranduPy 2025-pegua, oñeme’ẽva tembiapo iporãvéva ñe’ẽ rapereka rehegua ko arýpe, ñane retã ryepýpe. Ko tembiapo oiko Salón Gran Chaco, Casa de la Integración – CAF rógape, CAF ñepytyvõ ndive – Banco de Desarrollo de América Latina ha el Caribe.

Ko tembiapo guasu oisãmbyhy Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyhára, karai Javier Viveros, omomba’eguasúvo ko jopói omoheñóire tembikuaareka pyahu Paraguái ñe’ẽnguéra rehe, tekombo’e hendapetépe.

Apoukapy PÑS Ppy. 274/2025 rupive, jehepyme’ẽ peteĩha G. 10.000.000, oñeme’ẽkuri kuñakarai Estela Mary Peralta de Aguayo-pe hembiapo “Lexicografía bilingüe en el Paraguay: análisis discursivo de los diccionarios fundacionales del siglo XX” rehe.

Jehepyme’ẽ mokõiha G. 5.000.000, oñeme’ẽkuri kuñakarai Liz Angélica Duarte-pe hembiapo “Alternancias lingüísticas en la novela Xirú de Damián Cabrera” rehe.

Avei, mohendaharakuéra ohechakuaa kuñakarai Paola Rossana Dos Santos González ha karai Chap Kau Kwan Chung-pe tembiapo “Ne’ẽ rehegua joaju’ỹ: Ausencia de articulación lingüística del guaraní como patrimonio cultural en la lengua de señas paraguaya” rehe, upéicha avei kuñakarai Ana María Zeneida Capdevila Krauer-pe tembiapo “Ñangarekorã: inclusión del idioma guaraní en el mundo organizacional. Un estudio de caso en empresas públicas, privadas y del tercer sector en Paraguay” rehe.

CAF rérape oĩkuri kuñakarai María del Mar Leguizamón, he’íva: “Ko tembiapo oñembojoaju CAF tembihecha ryepýpe omotenonde rehe tetãnguéra jereregua ñomoirũ ha opavavépe g̃uarã akãrapu’ãrã, oykeko tembiapo porãita omobaretéva arandukuaa ha ñe’ẽita  Paraguáipe. Apopyrã rupive, oñemboguata tekombo’e, arandukuaa ñemongeta, apytu’ũroky tembiguerekoita rehegua, CAF oipytyvõ   ñeñangareko ha jeikuaauka ñande arandupy rerekopy omoba’eguasúvo akãrapu’ã katuirã.

AranduPy 2025 pegua ryepýpe oĩkuri mohendaharaháicha Delicia Villagra-Batoux, Ladislaa Alcaraz de Silvero ha Celeste Escobar, kuñakaikuéra katupyry ojeikuaáva hembiapo  tekombo’e ha ñe’ ẽnguéra rehe  ñane retãme.

AranduPy 2025 pegua jopóipe, PÑS omoneĩjey hembiapo tembikuaareka pyahu Paraguái ñe’ẽnguéra rehe, ohechakuaáre arandukuaa ha ñe’ẽnguéra rekoeta ñane retãme ha omotenonde mba’ekuaa pyahu oipytyvõtava umi política pública ñe’ẽnguéra rehe.

PÑS ha Tesãi motenondeha omyakã mbo’esyry guarani jeporu rehegua tetãmba’e rembiapohápe

PÑS ha Tesãi motenondeha omyakã mbo’esyry guarani jeporu rehegua tetãmba’e rembiapohápe

Oñemombarete rekávo ñe’ẽ ñeisãmbyhy tetãmegua ha tojeykeko guarani jeporu kuave’ẽmby tetãyguávape, Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyha ha Paraguái Tesãi ha Teko porãve Motenondeha omoñepyrũ mbo’esyry guarani jeporu tembiapo tetãyguápe ohekombo’éva opaichagua mba’apohára Tesãi ha teko porãve Motenondehapegua.

Mbo’esyry omyakã PÑS pegua mbo’ehára oĩva Moakãhárapavẽ  Ñe’ẽ rape’apópe ha Ñe’ẽnguérare Ñembohapeha Renda Paraguái Tesãi motenondehapegua ohechakuaáva  iporãha ojegueroike guarani ñe’ẽ teeháicha ha arandupy rerekopy oñemba’apo jave tetãygua kuaave’ẽmbýpe hi’arive oñeñangareko jave tavayguakuéra rehe.

Ko tembiapo ñemoñepyrũ oike umi ñepia’ã temimoĩmbyháicha ojejapóva oñemboguapy hag̃ua Léi Ñe’ẽnguéra rehegua 4251/10 ha apoukapy ipypegua oykekóva guarani ha castellano ojeporujoja tetãygua ñangarekohápe.

Ko’ãichagua tembiapo rupive, PÑS omombarete iñe’ẽme’ẽ omoñe’ẽ mokõi rekávo Estádo kuave’ẽmby, omoneĩvo tavayguakuéra ñe’ẽnguéra rehegua derécho- hi’arive umi iñe’ẽ ypy guaraníva- hekopete toñemomba’eguasu.

Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyha oĩ Mokõihamegua Ñombyaty  Arandupy Tetãmegua Ñomoirũ’atýpe

Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyha oĩ Mokõihamegua Ñombyaty  Arandupy Tetãmegua Ñomoirũ’atýpe

Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyha rérape oho Mokõihamegua Ñombyaty  Arandupy Tetãmegua Ñomoirũ’atýpe kuñakarai Celia Godoy moakãhárapavẽ po ñe’ẽmegua, Espacio Cultural Staudt, Paraguaýpe.

Upe ñombyaty aja oñeñomongeta heta ñe’ẽrã imba’eguasureko ohóva Léi Ppy4199/25 rehe , ipype oñe’ẽ avaaty rehegua ñangareko oreko’arã puraheihára, apohára,purahei’apohára, ha maymavete mba’eapojegua myasãiha , upéicha avei, ojehechauka maranduhai  mba’éichapa oho hese upe Apopyrã Tetãmegua Arandupy rehegua ha oñemombe’u avei ambue tembiapo oisãmbyhýva Arandupy Sãmbyhyha, omba’apojoajuhápe umi temimoĩmby Tetã Pokatuvete ndive.

Skip to content