Skip to main content
PÑS oĩkuri aty oñemoñepyrũhápe Comité Patrimonio Cultural Inmaterial UNESCO-pegua

PÑS oĩkuri aty oñemoñepyrũhápe Comité Patrimonio Cultural Inmaterial UNESCO-pegua

Ypykuéra Ñe’ẽ Ñeñongatu ha Ñemyasãi Moakãharapavẽ, Rossana Bogado de Orué, oĩkuri Paraguái Ñe’enguéra Sãmbyhyha rérape pe ñembyatypy Tetã Arandupy Sãmbyhyha ombosako’iva’ekuépe, kóva ojejapo oñembohape hag̃ua tembiapoita Comité Intergubernamental para la Salvaguardia del Patrimonio Cultural Inmaterial 19-ha – UNESCO Amandaje 2003 ryepýpe, oikótava ág̃a Paraguay táva, Paraguái retãme.

 

Ko ñembyatypy oiko oñemoañetévo Tetã Rembiapoukapy  Ppy 1866/2024, ohechakuaáva ko Comité ñembyaty ha omoñepyrũva aty omba’apótava 19-ha ñembyatypy rehehápe tetã pukukue javeve.

Central junta departamental-pe ojehecháma señalética oĩva ñe’ẽkõime

Central junta departamental-pe ojehecháma señalética oĩva ñe’ẽkõime

Ojeguerekóma Central junta departamental-pe umi señalética oĩva ñe’ẽkõime. Ko’ã terarechaukaha oĩva guarani ha español ñe’ẽme oñemohenda mba’yrumýi opytahápe, moakãha, baño ha ambue tenda temimoĩmby ryepýpe. Ko tembiapo ohechauka ojeykeko mbareteha ñane retã ñe’ẽkõi, upéichante avei ñane ñe’ẽ ypy ñemyasãi ha ñeñangareko katui.

 

Ko tembiapo ombosako’íkuri karai Cristhian Bernal, Central Junta Departamental mburuvicha, omoañetévo avei kóicha Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyha (PÑS) rembipota ha potapyrãnguéra.

PÑS omoirũkuri “Mitã Ára” jegueromandu’a oikova’ekue Primera Escuela de Sordos-pe

PÑS omoirũkuri “Mitã Ára” jegueromandu’a oikova’ekue Primera Escuela de Sordos-pe

Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyha, Lengua de Señas Moakãhapavẽ rupive, omoirũkuri ko árape, “Mitã Ára” jegueromandu’a oikova’ekue Primera Escuela de Sordos-pe, ko temimoĩmby oĩhína Tekombo’e ha Tembikuaa Motenondeha poguýpe.

 

Ko mitã ára ñemomorãme oĩkuri kuñakarai Celia Godoy, Ñe’ẽnguéra Rape’apo Moakãharapavẽ ha Zulma Trinidad, Lengua de Señas Rape’apo ha Ñemyasãi Mbohapehára.

Oikókuri ñemongetajere oñeñe’ẽhápe guarani ñe’ẽ jehecha rehe tetã remimoĩmbyháre

Oikókuri ñemongetajere oñeñe’ẽhápe guarani ñe’ẽ jehecha rehe tetã remimoĩmbyháre

Ko pyharevépe ojejapókuri peteĩ ñemongetajere hérava “Guarani Ñe’ẽ jehecha Tetã Remimoĩmbyháre”, kóva oikókuri Asociación de Funcionarios y Empleados del Ministerio De Educación y Ciencias (AFEMEC) rógape. Ko aty ombosako’íkuri Viceministerio de Educación Básica, omyakãva karai David Velázquez Seiferheld.

 

Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyha (PÑS) rérape oĩkuri isãmbyhyhára karai Javier Viveros ha kuñakarai Celia Godoy, Ñe’ẽnguéra Rape’apo Moakãharapavẽ.

 

Ko ñemongetajere oñembosako’i oñeñe’ẽ ha oñehesa’ỹijo hag̃ua mba’e tembiapópa oñembohape ha oñemboguatáta guarani ñe’ẽ ojehecha ha imbarete hag̃ua tetã remimoĩmbyháre.

Cámara de Diputados ohechakuaa “Guarani Ñe’ẽ Ára” arandupy ha tekombo’e mombareterãramo.

Cámara de Diputados ohechakuaa “Guarani Ñe’ẽ Ára” arandupy ha tekombo’e mombareterãramo.

Honorable Cámara de Diputados de la Nación, oguenohẽ kuatia Ppy 502, ohechakuaahápe arandupy ha tekombo’e mombareterãramo Guarani Ñe’ẽ Ára” ojegueromandu’áva 25 jasypoapy jave. Ko árape ojegueromandu’a guarani ñe’ẽ ojegueroike ha ojehechakuaahague tetã ñe’ẽramo Léi Guasu 1967 ryepýpe, upéicha rupi upe guive oñemomba’eguasúma ñe’ẽháicha.

 

Ko ára ñemomorã rupive oñemomba’eguasuse guarani ñe’ẽme ha’érupi Paraguái ñe’ẽ tee peteĩva ha upekuévo toñemokyre’ỹ ijeporu ha iñembo’e taha’e arandupy  ha tekombo’e ryepýpe. Guaraníme oñemombaretévo oñemombarete avei ñande rekotee ha ñamboyvateve avei ñane retã mba’erekopy arandupy rehegua.

 

Ko kuatia osẽva omboheraguapy karai Raúl Luis Latorre Martínez, Cámara de Diputados mburuvicha guasu.

PÑS ha General Higinio Morínigo tavao oñomoirũ ñe’ẽnguéra ñemombareterã

PÑS ha General Higinio Morínigo tavao oñomoirũ ñe’ẽnguéra ñemombareterã

Umi tembiapo oñemboguatáva ojejúvo oñeipytyvõ hag̃ua tavaokuéra ikatu hag̃uáicha omopyenda ñepyrũ hemimoĩmby ryepýpe Unidad de Asuntos Lingüísticos (UAL), PÑS mba’apoharakuéra og̃uahẽkuri General Higinio Morínigo tavaópe, opytáva Caazapápe. Ko tembiapo oñemboguata umi tembiapoita ohekáva oñemombareteve hag̃ua ñane retã ñe’ẽkõi ryepýpe, avei la Léi 6530/20, lengua de señas rehegua ha decreto reglamentario hesegua ñemyasãirã. Upéichante avei, ko tembiapo omoirũ tetã rekuái rembiapotee Tekoaty Ñangarekorã rehehápe.

 

Ko tavao mburuvicha, karai José Cuevas omog̃uahẽ hembiaporendápe PÑS mba’apoharakuérape, umíva apytépe oĩkuri Esmilse Ramírez, Lengua de Señas Moakãhapavẽme omba’apóva, avei Walter Gómez ha Karin Mendoza ko’ãva katu Ñe’ẽnguéra Rape’apo Moakãhapavẽmegua. Avei oñemongeta hikuái mba’eichaitépa oñopytyvõkuaa mokõive temimoĩmby ko tavao rembiapo imbareteve hag̃ua ha PÑS-pa mba’e oikuave’ẽ oykeko ha oipytyvõ hag̃ua ichupekuéra.

PÑS og̃uahẽ tetãpýre oñemombareteve hag̃ua ñane ñe’ẽkõi

PÑS og̃uahẽ tetãpýre oñemombareteve hag̃ua ñane ñe’ẽkõi

Oñeg̃uahẽkuri Supervisión de Apoyo Técnico Pedagógico 0604 rógape, opytáva General Higinio Morínigo távape ojehekombo’e ha oñembohape hag̃ua ichupekuéra ñe’ẽnguéra jeporúpe. Mba’apohára Esmilse Ramírez, Lengua de Señas Moakãhapavẽmegua, avei Walter Gómez ha Karin Mendoza oĩva Ñe’ẽnguéra Rape’apo Moakãhapavẽme oñe’ẽkuri Léi 4251/10 Ñe’ẽnguéra rehegua, Léi 6530/20 Lengua de Señas rehegua ha Decreto Reglamentario 9274/23 rehe, oñemombarete ha oñeñangareko hag̃ua ñane retã ñe’ẽita rehe.

 

Ko tembiapo oñemboguata umi tembiapoita ohekáva oñemombareteve hag̃ua ñane retã ñe’ẽkõi ryepýpe, avei la Léi 6530/20, lengua de señas rehegua ha decreto reglamentario hesegua ñemyasãirã. Upéichante avei, ko tembiapo omoirũ tetã rekuái rembiapotee Tekoaty Ñangarekorã rehehápe.

Oñehesa’ỹijo paisaje lingüístico ojehecháva Pedro Juan Caballero-pe

Oñehesa’ỹijo paisaje lingüístico ojehecháva Pedro Juan Caballero-pe

Mba’apoharakuéra Biera Cubilla ha Abelardo Ayala, Ñe’ẽnguéra Rapereka Moakãhapavẽmegua, Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyha ryepýpegua og̃uahẽkuri Pedro Juan Caballero távape ohapereka ha ohesa’ỹijo hag̃ua paisaje lingüístico ojehecháva upe távape. Kóichagua tembiapo ojejapo avei Ciudad del Este ha Saltos del Guairá távape, ko’ã mokõi távagui ojeguerekóma ta’ãnga.

 

Ko jehapereka rupive ojehechakuaa ha oñehesa’ỹijóta umi ñe’ẽ ojehechavéva terarechaukahápe ha maranduasãi ñemurãvape, ko’ýte umi ñemuharegua.

 

Ko tembiapo paisaje lingüístico rehegua oñemboguatáva ohóvo ñane retã rembe’ýpe, Brasil ndive ojejuhuhápe ojejapo ojehechakuaágui upépe ojoajuha heta ñe’ẽ ha arandupy.

 

Umi marandu ojehupytýva ko tembikuaareka rire oipytyvõta ojehape’apo hag̃ua ñe’ẽnguéra jeporu ojekupytývo umi léi ñane retãmegua rehe ha avei ñande retãrayhu ñe’ẽ ha arandupy rehegua rehe.

PÑS mba’apoharakuéra og̃uahẽkuri San Juan Nepomuceno tavaópe omombareteve hag̃ua ñane retã ñe’ẽkõi

PÑS mba’apoharakuéra og̃uahẽkuri San Juan Nepomuceno tavaópe omombareteve hag̃ua ñane retã ñe’ẽkõi

Umi tembiapo oñemboguatáva ojejúvo oñeipytyvõ hag̃ua tavaokuéra ikatu hag̃uáicha omopyenda ñepyrũ hemimoĩmby ryepýpe Unidad de Asuntos Lingüísticos (UAL), PÑS mba’apoharakuéra og̃uahẽkuri San Juan Nepomuceno tavaópe.

 

Ko tembiapo oñemboguata umi tembiapoita ohekáva oñemombareteve hag̃ua ñane retã ñe’ẽkõi ryepýpe, avei la Léi 6530/20, lengua de señas rehegua ha decreto reglamentario hesegua ñemyasãirã. Upéichante avei, ko tembiapo omoirũ tetã rekuái rembiapotee Tekoaty Ñangarekorã rehehápe.

 

Karai Oscar Derlis Molinas, tavao mburuvicha omog̃uahẽ hembiapo rendápe Esmilse Ramírez, Lengua de Señas Moakãhapavẽmegua, avei Walter Gómez ha Karin Mendoza-pe omba’apóva Ñe’ẽnguéra Rape’apo Moakãhapavẽme.

 

Upe ñembyaty aja oñemomarandu ha ojeikuaauka umi léi ha mbojojahakuéra oĩmava ñe’ẽnguéra ñepytyvõrã. Upéichante avei, oñemog̃uahẽ mba’éichapa oñopytyvõkuaa mokõive temimoĩmby oñemombareteve hag̃ua tavao rembiapo ñe’ẽnguéra rehehápe.

 

Tavao mburuvicha he’i oñemba’apotaha umi supervisión tendagua ndive oñembyaty ha ojeikuaa hagua umi tekotevẽmby ha uperire oñembohape hag̃ua tembiapo PÑS ndive.

 

PÑS ha SENADIS omog̃uahẽ silla de rueda guaná ñe’ẽ mbohasahárape

PÑS ha SENADIS omog̃uahẽ silla de rueda guaná ñe’ẽ mbohasahárape

Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyhára, karai Javier Viveros omog̃uahẽ peteĩ silla de rueda kuñakarai Azucena Portillo-pe, ha’éva peteĩva umi mbohapy kuñakaraígui, oikuaa ha ombohasáva guana ñe’ẽ.

 

Ko apyka oipytyvõta ichupe oho hag̃ua Centro Lingüístico ha Cultural-pe, Comunidad Río Apa guaná aty rehegua, opytáva táva San Lázaro, Concepción ryepýpe. Upépe ha’e oipytyvõ mbaretéta omombarete hag̃ua iñe’ẽ ypy, ko’ag̃aite oguepotáma ohóvo. Paraguái retã Niko oguereko 19 ypykuéra ñe’ẽ, ko’ãva apytégui 6 ha’ehína umi ñe’ẽ oguepotámava, umívagui katu upe guana ñe’ẽ ha’e upe ikatúva oguete noñemba’apóiramo hesehápe.

 

Ko apyka ojehupyty ñoñe’ẽme’ẽ ñopytyvõrã omboheraguapyva’ekue Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyha (PÑS) ha Secretaría Nacional por los Derechos Humanos de las Personas con Discapacidad (SENADIS) ndive ryepýpe.

 

 

Oñemog̃uahẽ jave ko apyka, kuñakarai Portillo oaguyjeme’ẽ SENADIS sãmbyhyhára, Dra. Yody Ledesma-pe ha upéichante avei PÑS sãmbyhyhárape.

Skip to content