Skip to main content
Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyha omomba’eguasu Hispanismo Ñehesa’ỹijo Guarani Amandajépe.

Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyha omomba’eguasu Hispanismo Ñehesa’ỹijo Guarani Amandajépe.

Guarani Amandaje Irundyha, Guarani Ñe’ẽ Rerekuapavẽ ombosako’íva ha oikova’ekue Centro de Convenciones Mariscal-pe, Feria Internacional del Libro ryepýpe, Arnaldo Casco Villalba, Ñe’ẽnguéra Rapereka Moakãharapavẽ oñe’ẽ «Análisis de los hispanismos en el Diccionario de la lengua guaraní del Paraguay (versión corregida y aumentada, 2021)» rehe.

Ko aty oikókuri 6 jasypokõi ary 2024-pe, 08:30 aravo guive, 12:00 aravo peve, upépe ijaty tapicha katupyry ñe’ẽ, tekombo’e ha mayma guarani rayhuhára. Ko atýpe oñeñe’ẽve umi hispanísmo ojejuhúvare guaraníme, oñemombe’u avei umi mba’e oñemoambue ha umi ñe’ẽ oike pyahúva rehe ary 2021 rire.

Ko ñe’ẽrandu oñemohu’ã mba’eporandu ñemog̃uahẽme, umi tapicha ouva’ekue oporandu oikuaaséva ha karai Casco Villalba ombohovái chupekuéra, umi oĩva omog̃uahẽ avei hemimo’ã ha hemiandu España ñe’ẽ jeroike rehegua guarani ryepýpe.

Ñe’ẽjovake aranduka ha ñemoñe’ẽ rehegua Feria Internacional del Libro-pe.

Ñe’ẽjovake aranduka ha ñemoñe’ẽ rehegua Feria Internacional del Libro-pe.

Ko árape ojejapo peteĩ ñe’ẽjovake hérava “Construyendo Puentes hacia nuevas Políticas del Libro y la Lectura”, Kóva oikókuri Centro de Convenciones Mariscal-pe, Feria Internacional del Libro ryepýpe. Ko tembiapópe oñembyaty tapicha ikatupyrýva tekombo’e ha arandupýpegua oñe’ẽ hag̃ua Léi 7140/23 omokyre’ỹva aranduka ha ñemoñe’ẽ taha’e: tekome’ẽmby, ñe’ẽ, tekombo’e ha arandupy ryepýpe.

Umi oĩva’ekue ryepýpe ojejuhu kuñakarai Ana Mello, Tekombo’e ha Tembikuaa Motenondeha rerapegua; Moncho Azuaga, Tetã Arandupy Sãmbyhyha ha ohupytyva’ekue Premio Nacional de Literatura 2023; ha karai Arnaldo Casco Villalba, Ñe’ẽnguéra Rapereka Moakãharapavẽ, Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyhapegua.

Ko ñembyatypy oipytyvõ oñeñe’ẽ rupi umi mba’e omokyre’ỹ ha ohapejokóva sapy’ánte ñemoñe’ẽ ñemboguata hekopete ha mba’e tembiaporãpa ikatu ojeguerojera Paraguáipe mayma tetãyguára ohupytykuaa ha ohayhu hag̃ua aranduka ñemoñe’ẽ.

Arnaldo Casco Villalba, oñe’ẽ pe léi ñemohenda rehe ha ko’ýte umi akytã oñe’ẽhápe ñe’ẽ rehegua, he’ívo avei iporãva’erã tojegueroike ypykuéra ñe’ẽ umi tetã rembiaporãite ñemoñe’ẽ ñemombareterãme.

Ko ñe’ẽjovaképe umi tapicha ouva’ekue omba’eporandu ha omog̃uahẽ avei hemimo’ã, he’i mba’épa ikatu ojejapo maymave iñaranduka ha ohayhu hag̃ua iñemoñe’ẽ ha upéicha tetãpýre tojehayhu aranduka ñemoñe’ẽ.

Ñembyatypy oñembohapehápe tembiapo Paraguái ypykuéra ñe’ẽ ñangarekorã.

Ñembyatypy oñembohapehápe tembiapo Paraguái ypykuéra ñe’ẽ ñangarekorã.

Karai Juan Ramón Benegas Ferreira, Instituto Paraguayo del Indígena (INDI) mburuvicha ha karai Javier Viveros, Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyhára oñembyatýkuri  PÑS rembiaporendápe.

PÑS rérape oĩkuri avei kuñakarai Rossana Bogado de Orué,  Ypykuéra Ñe’ẽ Ñeñongatu ha Ñemyasãi Moakãharapavẽ. Upe atýpe oñemongeta hikuái mba’épa umi mba’e tekotevẽvéva ojejapo oñeipytyvõ hag̃ua ko’ã ypykuéra ñe’ẽ rekove katuirã, oñemotenondévo umi ñe’ẽ oguepotámava. Oñembohape tembiaporã omboguatátava oñondive oñemombarete jey hag̃ua ko’ã ypykuéra ñe’ẽ ikangyvévape, tekotevẽhápe oñemba’apove ko’ã ñe’ẽ mba’erekopy oikove puku hag̃ua.

Upéichante avei, oñeñe’ẽ tekotẽvẽha oñeiptyvõ mbarete ko’ã ypykuéra atýpe, oñemba’apóvo hesehápe ohupyty hag̃ua umi hemikotẽmby ha tembiporu oikotevẽva ombohasa hag̃ua iñe’ẽ ha iñarandupy.

Ko’ã tembiapo oñemboguatáva ojejúvo ojejapo  Decenio Internacional de las Lenguas Indígenas ryepýpe, kóva oñemboguata oñemomba’eguasu ha oñeñangareko hag̃ua ypykuéra ñe’ẽ oĩva guive yvy’ape ári. Ko ñembyatypy oikova’ekue ombohape Paraguái ypykuéra ñe’ẽ ñeñangareko ha ñemyasãĩ, oñemoañetévo kóicha mokõive tetã remimoĩmby ñe’ẽme’ẽ ojepytasóvo ojoykére oñeñanangareko hag̃ua ñane retã mba’erekopy arandupy reheguáva.

Ñembyatypy Asociación de Personas Sordas Villarrica-ygua rerapegua ndive.

Ñembyatypy Asociación de Personas Sordas Villarrica-ygua rerapegua ndive.

PÑS mba’apoharakuéra oñembyatýkuri Asociación de Personas Sordas Villarrica-ygua mburuvichariregua ndive.

Pe ñembyatypy aja oñeñe’ẽ signario digital oĩva lengua de señas paraguaya-pe, ha tekotevẽha avei umi tapicha oiporúva lengua de señas tomyasãi ha toykeko mbarete ko tembiapo porãite. Kuñakarai Viviana Rivelli, oĩva’ekue Asociación de Personas Sordas rérape he’i ha’ekuéra omomba’eguasuha ko’ã tembiporu digital oñemyasãi hag̃ua lengua de señas, opavave tetãyguára oiporukuaa hag̃ua.

Upéichante avei, oñemongeta hukuái mba’eichaitépa oñemba’apóta oñemoañete ha oñemoneĩ hag̃ua, ha tuichamba’e umi tapicha’aty ohendu’ỹva oikéramo ko’ã tembiapo ñemoañeterãvape.

PÑS rérape oĩkuri Esmilse Ramírez, Walter Gómez ha Karin Mendoza.

Ko’ã tembiapo ojejapo ojejúvo ñane retã ñe’ẽkõi ñemombareterã ryepýpe ha Léi 6530 Lengua de Señas rehegua jeikuaauka ha ñemyasãirã.

 

Atyguasu oñembokatupyryve hag̃ua Ñe’ẽnguéra Ñembohape Renda, Tetã Pokatuvetepegua moakãharakuérape

Atyguasu oñembokatupyryve hag̃ua Ñe’ẽnguéra Ñembohape Renda, Tetã Pokatuvetepegua moakãharakuérape

Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyha, hembiapotee ñemoañeterã ryepýpe, ha omba’apo mbaretévo oúvo omombarete hag̃ua Ñe’ẽnguéra Ñembohape Renda, Tetã Pokatuvetepegua, ombosako’íkuri «Taller de Actualización sobre las implicancias de la comunicación bilingüe e inclusiva en la gestión institucional de los Organismos y Entidades del Estado»

Ko tembiapo porãite omyakãkuri kuñakarai Celia Godoy, Ñe’ẽnguéra Rape’apo Moakãharapavẽ ha Katherine Mortimer, tembikuaarekahára ha mbo’ehára Universidad de Texas,  EE. UU –pegua. Iporã oñemomba’eguasu avei upe atýpe kuñakarai katupyry tetã ambuegua oñe’ẽhague «La importancia del paisaje lingüístico como fortalecimiento del bilingüismo en Paraguay» rehe ha upekuévo ohechakuaa avei Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyha ha Tetã Rekuái rembiapo, ko’ãva ojepytaso mbarete rupi ñe’ẽita ñemyasãi, jeporu ha ñanagrekorã rehe opaite hendápe ha opaite mba’erã.

Oñemba’apo mbarete Villarrica tavaópe  mokõive ñe’ẽ tee ojeporumeme hag̃ua ojoykére.

Oñemba’apo mbarete Villarrica tavaópe mokõive ñe’ẽ tee ojeporumeme hag̃ua ojoykére.

Ñe’ẽnguéra Ñembohape Renda ñepytyvõmby ryepýpe, PÑS mba’apoharakuéra og̃uahẽ Villarrica tavaópe ombohape hag̃ua tembiaporãita.

Karai Magin Benítez, tavao mburuvicha ha hembiapo irũnguéra Jorge Vazquez, Jacinta Adorno, Leonora Vera ha Florencia Ortiz, omog̃uahẽ hembiaporendápe PÑS mba’apohára Esmilse Ramírez, Walter Gómez ha Karin Mendoza-pe.

Ko atýpe oñeñe’ẽ mba’éichapa leikuéra oykeko mbarete oúvo ñe’ẽnguérape. Upéichante avei, oñeñe’ẽ mba’éichapa oñemba’apo ojejúvo ñe’ẽnguéra rehehápe, mba’éichapa oñomoirũkuaa tavaópe oñemombareteve hag̃ua umi ñe’ẽ jeporu ha PÑS-pa mba’éicha oipytyvõkuaa ichuepekuéra.

Tavao mburuvicha omombe’u hembiasakue tetã ambuépe ha hasyha avei ojehupyty hag̃ua tetã kuave’ẽmby umi ñe’ẽ ñanemba’e’ỹvape. He’i avei omombareteseha hembiapotee tavao renondépe oñeñangareko hag̃ua ñe’ẽita rehe.

Ñembyatypy aja, María Constancia Benítez, diputada oĩva Guairá rérape, omomba’eguasu ko’ã tembiapojoaju oñepytyvõ hag̃ua tavayguápe ha ojerure toñemba’apo ko’ã mba’épe.

Ko’ã tembiapo ojejapo ojejúvo ñane retã ñe’ẽkõi ñemombareterã ryepýpe ha Léi 6530 Lengua de Señas rehegua jeikuaauka ha ñemyasãirã.

Ñemba’apo Universidad Nacional de Villarrica del Espíritu Santo-pe

Ñemba’apo Universidad Nacional de Villarrica del Espíritu Santo-pe

PÑS mba’apoharakuéra og̃uahẽ kuri Universidad Nacional de Villarrica del Espíritu Santo rógape oñemba’apo joaju hag̃ua ñe’ẽnguéra rehehápe, ñoñe’ẽme’ẽ ñopytyvõrã ñemboheraguapy rupive.

Ko atýpe oĩkuri Evangelina Cristaldo Deni, oĩva karai rector rerápe ha mbo’ehára Daxi Duarte, omombe’uva’ekue mba’e mba’épa oñemboguatáma ojejúvo oñondive ha mba’e mba’épa tekotevẽ gueteri ojejapo ha mba’érehepa iporãva’erã oñemba’apove.

PÑS rérape ohókuri Esmilse Ramírez, Walter Gómez ha Karin Mendoza omog̃uahẽva sãmbyhyhára rembipota oñemombarete hag̃ua tembiapojoaju ha upekuévo avei ñe’ẽita oñeñangareko ha oñemyasãi hag̃ua.

Ko tembiapo ojejapo ñane retã ñe’ẽkõi ñemombareterã ryepýpe ha Léi 6530 Lengua de Señas rehegua jeikuaauka ha ñemyasãirã.

PÑS  ha INAPP oñembyaty  guarani ñe’ẽ mbo’esyry ñembosako’irã

PÑS ha INAPP oñembyaty guarani ñe’ẽ mbo’esyry ñembosako’irã

Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyha (PÑS) ha Instituto de la Administración Pública del Paraguay (INAPP) oñembyatýkuri ombosako’i hag̃ua oñondive guarani ñe’ẽ mbo’esyry tetã mba’apohára ha mayma tetãyguárape g̃uarã.

PÑS rembiaporendápe oñembyaty ko’ã mokõi tetã remimoĩmby ha oñondive oñe’ẽme’ẽ omopñepyrũ hag̃ua mbo’esyry oñembo’e hag̃ua guarani ñe’ẽ. Ko mbo’esyry rupive oñemombaretese guarani ñe’ẽ jeikuaa ha jeporu, taha’e tetã mba’apohára ha tetãyguára oñemoarandusévape g̃uarã.

Ko ñembyatypýpe oĩkuri Rossana Baez, INAPP moñondivehára; Marcelo Silva, INAPP rerapegua avei; Javier Viveros, PÑS sãmbyhyhára; Celia Godoy, Ñe’ẽnguéra Rape’apo Moakãkarapavẽ; Arnaldo Casco, Ñe’ẽnguera Rapereka Moakãharapavẽ; ha Saturnina Diaz, Temimoĩmbykuéra Ndive Joajuha Mbohapehára oĩva PÑS rérape.

Ñeẽ’jovake Feria Internacional del Libro-pe oñehesa’ ỹijo hag̃ua mba’eichapa oñemboguata ha oñemombaretéta aranduka ñemoñe’ẽ

Ñeẽ’jovake Feria Internacional del Libro-pe oñehesa’ ỹijo hag̃ua mba’eichapa oñemboguata ha oñemombaretéta aranduka ñemoñe’ẽ

Ko 5 arapoteĩ jave, Centro de Convenciones Mariscal rógape, Feria Internacional del Libro ryepýpe, oikóta ñe’ẽjovake oñembohérava “Construyendo Puentes hacia nuevas Políticas del Libro y la Lectura”. Ko atýpe oĩta tapicha katupyry tekombo’e ha arandupy reheguáva oñe’ẽ ha ohesa’ỹijo hag̃ua Léi 7140/23 “Fomento de la Lectura y el Libro” rehe oñe’ẽva, taha’e tekome’ẽmby, ñe’ẽ tekombo’e ha arandupy ryepýpe.

Umi tapicha oĩtava ryepýpe ojejuhu Ana Mello, Tekombo’e ha Tembikuaa rerapegua, Moncho Azuaga, Tetã Arandupy Sãmbyhyha rerapegua ha Premio Nacional de Literatura 2023 ohupytyva’ekue; ha Arnaldo Casco Villalba, Ñe’ẽnguéra Rapereka Moakãharapavẽ, Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyha ryepypegua.

Ko ñe’ẽjovaképe oñombyatýta oñeñe’ẽ hag̃ua mba’e mba’epa tekotevẽ ojejapo ojehayhuka ha oñemyasãi hag̃ua aranduka ñemoñe’ẽ ha mba’e tetã rembiaporãitápa avei oñemboguatava’erã Paraguáipe ojehupyty hag̃ua aranduka ha ojehayhu ha oñemoñe’ẽse hag̃ua.

Ko aty oñembosako’i opavavépe g̃uarã ha ndojehepyme’ẽmoãi mba’evete ojeike hag̃ua ha oñepeipirũ mayma omomba’eguasúva arandupy ha tekombo’e ñemyasãi ou hag̃ua.

Oñemohu’ã Itápe mbo’esyry lengua de señas paraguaigua rehegua

Oñemohu’ã Itápe mbo’esyry lengua de señas paraguaigua rehegua

Mesa Tekoaty Ñangarekorã jeykekorã ryepýpe, PÑS oykeko mbarete avei mbo’esyry lengua de señas paraguaigua rehegua, ojejapova’ekue Itápe. Ko mbo’esyrýpe oñemoarandu 84 temimbo’e, jasypoteĩ aja oñembokatupyryva’ekue lengua de señas oikuaa ha oiporu ñepyrũ hag̃ua.

Ko mbo’esyry omotenonde oñondive Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyha, Central tavusuo ha Itá tavao. Ñe’ẽnguéra Rape’apo Moakãharapavẽ kuñakarai Celia Godoy ha Lengua de Señas Moakãhapavẽ mba’apoharakuéra omoirũkuri ko’ã mbo’esyry.

Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyha omboguata oúvo ko’ã tembiapo oykeko ha omoirũvo apopyrãnguéra umi 22 táva Sistema de Protección Social omotenondeva’ekue ha upéichante avei Léi 6530 lengua de señas rehegua ojeikuaauka hag̃ua.

Skip to content