Skip to main content
Oñemba’apo mbarete ojejúvo guaraní ñe’ẽ oñemombarete hag̃ua AUGM-MERCOSUR-pe

Oñemba’apo mbarete ojejúvo guaraní ñe’ẽ oñemombarete hag̃ua AUGM-MERCOSUR-pe

Cátedra de Lengua Guaraní de la Asociación de Universidades Grupo Montevideo (AUGM) – MERCOSUR Consejo Académico-gua oñembyaty mokõiha jey ha upépe oñemboguapy umi temimoĩmby’aty rembiaporape ary 2024-pe g̃uarã, oñemombarete ha oñemyasãi hag̃ua guaraní ñe’ẽ tetã jerére.

AUGM Cátedra Guarani rehegua ha’ehína oñombyatyhápe tekombo’ehára, tembikuarekahára, tapicha’aty, tendagua aty ha umi oguerekótava ipópe tetã rembiaporãite ñembosako’i, ñomoirũrekópe ha ojepytaso mbaretévo hikuái ñepytyvõmby rehehápe, ikatu hag̃uáicha oñemombarete tekombo’e, tembikuaareka ha kuaapyasãi, ojeguerojera ha oñemyasãi hag̃ua marandu oipytyvõ mbaretétava opaite mba’e guarani ñe’ẽ ha arandupy ñepytyvõrã.

PÑS oĩkuri ñembyatypy umi mesa tekoaty ñangarekorã punto focal reheguávape.

PÑS oĩkuri ñembyatypy umi mesa tekoaty ñangarekorã punto focal reheguávape.

Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyha oĩkuri ñembyatypy Unidad Técnica Gabinete Social, Tetã Mburuvicharenda rehegua ombosako’iva’ekue, arapoteĩ 28 jasypoteĩ jave, oñemog̃uahẽhaguépe opaite mba’e temimoĩmbykuéra ohupytyva’ekue tetã rembiaporãite tekoaty ñepytyvõrã ñemboguata ryepýpe, umi 22 Plan de Acción Territorial (PAT) Mesa Ñangarekorã Reheguáva oñemopyendava’ekue umi táva hetavehápe tekomboriahu, oñemomba’e ha oñemotenondéva ko tembiapo Sistema de Protección Social rehegua ñepyrũmbýpe.

Karai Héctor Cárdenas Molinas, UTGS Moakãharapavẽ, omoakãkuri ko aty ohenoiva’ekue umi 40 tetã remimoĩmby punto focal-kuérape ha omba’apova’ekue ombohovái hag̃ua umi tekotevẽmby aponde’ápe oñemboguapyva’ekue.

Cárdenas, oñe’ẽ pe tembiporupyahu oiporavo, omohenda ha oipytyvõva ojeike ha hag̃ua umi tekotevẽmby ha tembiaporã oñemboguapýva PAT-pe.

Uperire, omog̃uahẽ avei Santiago Peña, Tetã Mburuvichavete marandu ojeruréva oñemba’apo kyre’ỹ hag̃ua tetã remimoĩmbykuéra ojokupyty ha oñomombarete hag̃ua oipytyvõ ha ombohovái hag̃ua tetãyguára oikotevẽvéva remikotevẽ.

Imandu’a jey avei Ministerio de Desarrollo Social Motenondeha ñe’ẽ rehe, ha’éva avei Gabinete Social Moñondivehapavẽ ha Motenondehára, ha’e ojerure toñemoirũ mburuvichakuéra tavaygua ha tapicha’aty rerapegua ndive, ikatu hag̃uáicha umi ñepytyvõmby oikuave’ẽva ko’ã apopyrãnguéra tekoatyregua tog̃uahẽ hetave tetãyguárape tetã pukukue javeve.

Cárdenas oikuaauka avei ko’ág̃a guive umi tembiapo jesareko, ñehesa’ỹijo ha tembiapora’ã rehegua ojejapo katuítama ha ojejapo pya’e ha hendapete, kóicha

Oñemba’apo mbarete mokõive ñe’ẽ tee ojeporujoja hag̃ua Caacupé tavaópe.

Oñemba’apo mbarete mokõive ñe’ẽ tee ojeporujoja hag̃ua Caacupé tavaópe.

Umi tembiapo oñemboguatáva ojejúvo oñemopyenda hag̃ua Ñe’ẽnguéra Ñembohape Renda ryepýpe, PÑS mba’apoharakuéra og̃uahẽ Caacupé tavaópe.

Diego Riveros, tavao mburuvicha ha hembiapo irũnguéra María Garcia ha Rosa González omog̃uahẽ tavaópe umi mba’apohára Esmilse Ramírez, Walter Gómez ha Karin Mendoza ohóva PÑS rérape.

Ko ñembyatypýpe oñemomarandu mba’e mba’épa ojejapo ojejúvo ñe’ẽnguéra rehehápe. Upéichante avei, oñeñe’ẽ umi tembiaporaperã rehe ikatúva oñemboguata oñemombareteve hag̃ua tavao rembiapotee ha upekuévo mba’éichapa avei PÑS oipytyvõkuaa ichupekuéra.

Tavao mburuvicha he’i ohechakuaaha mba’épa he’ise ñane retã rekotee ha upévare oykeko mbaretéta tetã rembiaporãite oñemombarete hag̃ua ñande rekotee ha ñe’ẽnguéra upe tendápegua.

Ko’ã tembiapo oñemboguata ojejúvo oñemombarete hag̃ua ñane retã ñe’ẽ tee ha oñemyasãi hag̃ua avei Léi 6530, lengua de señas rehe oñe’ẽva.

Oñemba’apo Guairá tavusuópe ñe’ẽ tee mokõivéva ñemombareterã

Oñemba’apo Guairá tavusuópe ñe’ẽ tee mokõivéva ñemombareterã

Umi tembiapo oñembosako’íva Ñe’ẽnguéra Ñembohape Renda ñemopyendarã ryepýpe, PÑS mba’apoharakuéra og̃uahẽ Guairá tavusuópe.

Ko ñembyatypy aja, oñemomba’eguasu tavusuo rembiapo ha mba’épa avei ojapo oúvo tavakuéra ñepytyvõrã, upéichante avei mba’éichapa oñatende iñe’ẽme umi tapicha oúva rehe. Avei, oñeñe’ẽ mba’e mba’épa tavusuo remikotevẽnguéra ha mba’épa ojapova’erã oñemombareteve hag̃ua umi temimbo’e katupyry ñe’ẽ rehegua viru ojeguerekóva upeva’erã rupive.

Tekombo’e ha Arandupy Sãmbyhyha omyakãva karai Eliesser Schäffer Pereira, omog̃uahẽ hembiaporendápe ko’ã mba’apohárape. Oĩkuri avei karai Amílcar Antonio Fernández, Asuntos Indígenas omyakãva. Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyha rérape oĩkuri Esmilse Ramírez, Walter Gómez ha Karin Mendoza.

Ko’ã tembiapo oñemboguata ojejúvo oñemombarete hag̃ua ñane retã ñe’ẽ tee ha oñemyasãi hag̃ua avei Léi 6530, lengua de señas rehe oñe’ẽva.

«Mbohapy ñandu» jeikuaauka Feria Internacional del Libro-pe

«Mbohapy ñandu» jeikuaauka Feria Internacional del Libro-pe

Humberto Rubín kotyvusúpe, Feria Internacional del Libro (FIL) Paraguaypegua ryepýpe ojeikuaauka mombe’urã mitãme g̃uarã «Mbohapy ñandu», Arturo Aguirre ha Verapy Ferreira rembiapokue, mokõivéva 11 ary oguerekóva.

Ko microrrelato ojeikuaauka ñepyrũva ha ojeguerorohýva feria ryepýpe ojehechakuaa ñe’ẽreko mombareterãramo Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyha rupive. «Mbohapy ñandu» ha’ehína peteĩ tembiapo omokyre’ỹ ha ombovy’átava mitãnguérape ha oipytyvõta avei oñemombarete ha oñeñangareko katui hag̃ua guaraní ñe’ẽ ñe’ẽporãhaipyre mitãme g̃uarã rupive.

Feria Internacional del Libro ojejapóva Paraguaýpe ha’e peteĩ tembiapoguasu oipytyvõva arandupy ha ñe’ẽporãhaipyre ñemyasãirã.

Mburuvichakuéra España-ygua og̃uahẽ Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyhára rendápe

Mburuvichakuéra España-ygua og̃uahẽ Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyhára rendápe

Oñemombarete hag̃ua tetãnguéra jokupyty, karai Javier Viveros, Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyhára omog̃uahẽ hembiaporendápe karai Guillermo Escribano-pe, Español moakãharapavẽ Ministerio de Asuntos Exteriores , Unión Europea-pegua ha Rodrigo Campos,  Segunda Jefatura Embajada de España rehegua,  Paraguáipe.

Ko’ã mburuvicha ou ojeikuaauka ha oñomoirũ hag̃ua ñane retã ndive, ha’ekuéra oñomongeta mba’éichapa oñemyasãi ha ojeikuaauka guarani ñe’ẽ Paraguáipe. Ko ñembyatypy aja oñeñe’ẽ tuichamba’etaha mokõive tetã omboguatáramo tembiapojoaju oñemongu’e hag̃ua tembiaporãnguéra oipytyvõtava mayma hispanohablante Paraguái ha yvy’ape ári oikóvape. Karai Javier Viveros oaguyjeme’ẽ chupekuéra og̃uahẽhaguére hendápe ha omomba’eguasu ko aty oipytyvõta rupi oñemoañete hag̃ua tembiapoita ambue tetã ndive.

Ko ñembyatypy omoñepyrũ tembiapojoaju omombaretétava Paraguái ha España rembiapopy ñe’ẽ rehehápe.

Marandu mesa tekoaty ñangarekorã rehegua jeikuaauka

Marandu mesa tekoaty ñangarekorã rehegua jeikuaauka

Ko árape oñembyaty Tetã Mburuvichavete Rembiapoita Ykekoha rembiapopegua, ko’ápe oñemog̃uahẽ marandu Mesa Tekoaty Ñangarekorã ñemopyenda rehegua ojejapova’ekue 7 tavusu ha 22 távape. Ko atýpe oĩkuri kuñakarai Celia Godoy, Ñe’ẽnguéra Rape’apo Moakãharapavẽ, omoirũva’ekue ko’ã tembiapo.

Pe marandu oikuaauka ko’ã mesa rupive oñeg̃uahẽhague 2.744 tapichápe, oñemomba’eguasúvo kóicha tetã rekuái rembiapo oykeko mbaretéva oúvo opavave jeroike ha jeikoporãverã.

Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyha (PÑS) ojepytaso mbarete ko tembiapo ñepyrũ guive, oipytyvõvo opaite mba’e osẽ porã hag̃ua ha oykeko katuívo umi tendagua ojehohápe.

Ko ñembyatypy omomba’eguasu ko’ã mesa ñemopyenda ha’e rupive oñeipytyvõhaguére ojehechakuaa ha oñembohovái hag̃ua tekoaty remikotevẽ tee ojejuhúva tetãpyýre.

Ko aty rupive ojehechakuaa oñeñakãrapu’ãha ojejúvo tetã rekuái rupive oñemba’apove hag̃ua tekoaty ñangarekorã rehe ha upekuévo avei ojegueroike hag̃ua opavavépe oñemboyke’ỹre avavépe ñane retãme.

Ojehechauka Feria Internacional del Libro-pe cómic María Gloria Pereira rembiapokue.

Ojehechauka Feria Internacional del Libro-pe cómic María Gloria Pereira rembiapokue.

Feria Internacional del Libro (FIL) ryepýpe ojehechauka cómic haihára katupyry María Gloria Pereira rembiapokue. Ko’ápe oñembyaty umi ñe’ẽporãhaipyre ha arte gráfico rayhuhára, karai Javier Viveros, Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyhára, oĩkuri avei ko atýpe ñe’ẽmyasãiháramo.

Oñe’ẽ aja, Sãmbyhyhára Viveros he’i tuichamba’eha umi mitãrusúpe ojehayhuka ha oñemongu’éramo iñapytu’ũ roky ñemoñe’ẽ rupive ha upeva’erã ojeiporúramo umi cómic ko’ág̃aramo oñeikuave’ẽva opa hendáicha. Ko tembiapo Cómic rehegua, Pereira ojapova’ekuépe ojejuhúta Paraguáipegua Mombe’ugua’ukuéra, omog̃uahẽvo mayma tapicha omoñe’ẽvape umi tekove gua’u (seres mitológicos) oikéva tetã tavarandu ryepýpe. Oñembojekupytýramo umi tembiasa hecharamomby ha símbolo arandupy rehegua, upévare ja’ekuaa ko’ã cómic ndaha’eiha oporombovy’a hag̃ua añónte, katu oporombo’e avei opaite mba’e ñane retã mombe’upy ha jeroviapy reheguápe.

Kuñakarai María Gloria Pereira ohechaukávo Feria Internacional del Libro-pe comic ojapova’ekue ndaha’éi ohechaukáva ñane retãygua katupyrykue añónte, ohechauka avei Tetã rekuái  ojepytaso mbareteha arandupy ha tekombo’e ñemyasãirã.

Aranduka Ára Ñemomorã Congreso de la Nación Arandukakotýpe

Aranduka Ára Ñemomorã Congreso de la Nación Arandukakotýpe

Karai Javier Viveros, Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyhára omog̃uahẽ ko árape iñe’ẽ omomorãvo Aranduka Ára, kóva oikókuri Congreso de la Nación Arandukakotýpe. Sãmbyhyhára Riveros omomba’eguasu aranduka ñemoñe’ẽ oipytyvõgui tapichakuérape okakuaa ha oñakãrapu’ã hag̃ua kuaapýpe, imandu’a avei Léi 7140 ñemoñe’ẽ ha aranduka rehe oñe’ẽva. Riveros he’i ko Léi oipytyvõha tetã arandupy ha tekombo’épe. Ko atýpe oĩkuri avei karai Silvio Ovelar, Congreso Nacional Mburuvicha, Hermelinda Alvarenga de Ortega, Tekombo’e ha Arandupy Ñomoirũ’aty Congreso-pegua Mburuvicha, Adriana Ortiz, Tetã Arandupy Sãmbyhyhára, Marco Augusto Ferreira (Sociedad de Escritores del Paraguay mburuvicha riregua) ha Moncho Azuaga (ñe’ẽpapára Premio Nacional de Literatura 2023 ohupytyva’ekue).

Sãmbyhyhára omomba’eguasu avei umi tembiaporãite Consejo Nacional de la Lectura y el Libro omboguatáva oúvo opavave omomba’e ha ohupyty hag̃ua ñemoñe’ẽ. Ko’ãichagua tembiapo oheka opaite tetãyguára, oñemboyke’ỹre avavépe, tohupyty tembiporu ha aranduka ñe’ẽporãhaipyre rehegua oipytyvõtava ichupekuéra iñaranduve ha oñakãrapu’ãve hag̃ua. “ Ko léi oipytyvõ mbarete arandupy ha tekombo’épe omoañetévo opaite mba’e tekotevẽva tetãyguára oñakãrapu’ã hag̃ua tapichaháicha kuaapýpe ha hembiapópe”, upéicha he’i Viveros.

Ipahápe, karai Javier Viveros he’i ko Léi 7140 ñepytyvõme ikatuha oñemoambue tekoatýpe kuaapy ha arandupy rupive. Oñeipytyvõvo tetãyguárape oguereko hag̃ua aranduka omoñe’ẽva’erã ha upekuévo ohayhuve hag̃ua upe ñemoñe’ẽ, upéicharõ ko Léi oipytyvõta avei oñeñakãrapu’ã hag̃ua tapicha ha tekoatyháicha.

PÑS, MITIC ha MEF oñomoirũ LSPy signario ñembopyahurã

PÑS, MITIC ha MEF oñomoirũ LSPy signario ñembopyahurã

Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyha (PÑS), Ministerio de Tecnologías de la Información y Comunicaciones (MITIC) ha Departamento de Inclusión, oĩva Dirección General de Sistemas de Información e Innovación Pública del Viceministerio de Capital Humano y Gestión Organizacional ryepýpe, oñombyatýkuri ombohape hag̃ua tembiaporã. Ko atýpe oĩkuri PÑS sãmbyhyhára Javier Viveros, omoirũ avei chupe Ñe’ẽnguéra Rape’apo Moakãharapavẽ Celia Godoy, omyakã sapy’áva avei Lengua de Señas Moakãhapavẽ ha hembiapo irũ Esmilce Ramírez.

MITIC rérape katu oĩkuri Klaus Pistilli, MITIC gobierno abierto moakãhára ha Dahiana Acosta, Gabinete Moakãhára, ha MEF rérape oĩkuri Marcelo Goiburu omotenondéva Departamento de Inclusión.

Ko aty ojejapókuri oñembohape hag̃ua Lengua de Señas signario ñembopyahu, upéichante avei ko’ã oñemoambuéva ojehupi hag̃ua temimoĩmby ñanduti roguépe, oĩháme Lengua de Señas Paraguaya ñe’ẽndy. Ko ñembyatypy aja oñeñe’ẽ mba’épa ikatu ojejapo oñehesa’ỹijo ha oñembohetave hag̃ua umi ñe’ẽndy signario-pe, ojehechakuaávo umi tetãyguára ohendu’ỹva remikotevẽ ha mba’éichapa okakuaa oúvo hikuái.

Pe signario oñembopyahu rire, ko’ã ñe’ẽndy ojehupiva’erã temimoĩmby ñanduti roguépe, mayma puruhára oiporu ha ojuhu hag̃ua ko marandurenda digital-pe opaite mba’e oikotevẽva.

Skip to content